EDITORIAL
Milí čitatelia,
mám dojem, že už asi naozaj všetci potrebujeme
chvíľu oddychu...pretože sa k sebe v ostatnom čase
správame akosi drsnejšie, zlomyselnejšie...
Spolumajiteľ Carrefouru nepriamo ospravedlňuje
pokuty pre slovenských dodávateľov tým, že aj ich
spoločnosť dostáva pokuty od štátnej správy. Celkom v zmysle porekadla – „Keď mne zdochla koza,
tak susedovi nech aj dve“. Pritom práve Francúzi ako
prví v Európskej únii pomenovávali nekalé praktiky
v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a ako prví
k nim prijali vlastné nariadenia. Téme sa v tomto čísle
venujeme celkom dôkladne. (str. 12 – 17)
Rozoberáme aj nešťastné a nesprávne informácie
o „nakazenej“ bryndzi...ak by Štátna a veterinárna
správa poskytla okamžite pravdivé informácie, nemusela poškodiť všetkých výrobcov pravej salašníckej bryndze a to práve počas májovej TOP sezóny.
(str. 27 – 29)
A pokračuje to ďalej – všetci tí pestovatelia, ale aj
obce a mestá, ktoré pripravujú pre svojich občanov trhy a ambulantný predaj, majú hlavu v smútku.
Vďaka iniciatívnej poslaneckej aktivite sa tie produkty, ktoré v hyper a supermarketoch nedostať, lebo
malovýrobca zvyčajne nedokáže splniť požiadavky
na veľkoobjemové dodávky, nebudú predávať ani
na trhu. ... No a slovenské Kocúrkovo pokračuje aj
v súčasnosti. V parlamente sa práve diskutuje o tom,
či je a bude voda a minerálne pramene – prírodné
bohatstvo patriace všetkým nám, aj produktom na
predaj. (str. 12, 42)
Jeden minister ochraňuje pôdu ako prírodné bohatstvo a nechce ju predávať zahraničným záujemcom,
ktorí na nej chcú hospodáriť a druhý ide vraj predávať vodu, naše jedinečné prírodné bohatstvo. Na
druhej strane, ak naozaj budú „plniči minerálnych
vôd“ platiť za odber, Slováci budú kupovať Saguaro
v Lidli a podporovať slovenské lesy - a tak sa v tom
vyznajme...(?!)
Príjemné leto želá
Dagmar Krištofičová
šéfredaktorka