MANAŽMENT A PREDAJ 17
Nekalé praktiky
Foto: Fotolia
viackrát. „Zjednodušene povedané, zmluvné
strany sa zvykli dohodnúť na objeme a cene
dodávaného tovaru, ako aj na iných nevyhnutných podmienkach a potom dodávateľ tovar
dodal a odberateľ zaň zaplatil. Po príchode
obchodných reťazcov sa tento model radikálne zmenil. Dnes sú dodávatelia, ktorí za svoje
výrobky dostávajú čoraz menej a menej, nútení sú platiť čoraz viac a viac, alebo tiež ponúkať iné protislužby, ak chcú spolupracovať
s odberateľom.
Tí, ktorí by mali dostávať peniaze, namiesto
toho dostávajú faktúry!
Treba poznamenať, že obchodným reťazcom
sa podarilo zaviesť tento model, ktorý sa v súčasnosti bežne akceptuje, a že nikto, počínajúc kompetentnými orgánmi, sa nad ním nepozastavuje,“ konštatuje sa v stanovisku.
DVA ASPEKTY VZŤAHU medzi dodávateľom
a odberateľom.
*Ide o prenos obchodných nákladov z obchodníka na dodávateľa, t.j. nákladov na promo,
vybavenie predajní, distribúciu, režijné náklady
obchodu atď. Toto sa dosahuje poplatkami za
rôzne „obchodné služby“, ako sú napríklad zalistovanie alebo letákové akcie.
*Ide o prenos nákladov obchodného rizika, ktoré sa v praxi prejavuje dodatočnými úpravami
predajnej ceny v závislosti od predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi tak, aby všetky odchýlky od želaného vývoja išli na ťarchu dodávateľa
(stanovovania konečnej netto ceny pomocou
rôznych bonusov ako sú spätný, sezónny a p.).
Oba mechanizmy deformujú jednoduchý obchodný vzorec, podľa ktorého výrobné náklady znáša výrobca a obchodné náklady idú na
ťarchu obchodníka.
Podľa zdôvodnenia obchodných spoločností
by malo byť v záujme dodávateľov, aby predaj
ich výrobkov rástol, a preto je oprávnené, aby
sa dodávatelia finančne podieľali na nákladoch
na predaj výrobkov. Aj keď s týmto názorom
zďaleka nesúhlasia všetci, dodávatelia sú nútení ho akceptovať.
Odberatelia si v minulosti vraj fakturovali aj vyslovene fiktívne služby: poplatok za stabilnú
spoluprácu, poplatok za vystavenie faktúry,
po