14 MANAŽMENT A PREDAJ
Nekalé praktiky
tívne nízke ceny na pultoch sú dosahované za cenu znižujúcej sa kvality (napr. namiesto mäsa sa používa sója a zvyšuje sa
i podiel rôznych chemických aditív).
Inkriminované praktiky nie sú iba „neetické“ ale sú v rozpore so základnými princípmi práva, pretože ide v podstate o hrubé vydieranie.
Za takýchto okolností sú „etické kódexy“
nezmyslom, riešenie môže priniesť iba
účinná legislatíva.“
Postupy EK majú síce svoju logiku, ale ich
nevýhodou je to, že sú zdĺhavé a vedú často do nenávratna. EK je okrem toho pod tlakom lobistických organizácií, v tomto prípade
Eurocomerce a snaží sa do poslednej chvíle
vyhnúť regulácii. Aj Maroš Šefčovič, eurokomisár to priznal na konferencii SPPK, avšak
tlmočil iba oficiálne stanovisko komisie a odporúčal najmä samoreguláciu a zakladanie
odbytových združení výrobcov. Tieto odporúčania ale nikam nevedú ani neviedli a ďalší
účastníci konferencie mu to vrátili – spomínali sa skúsenosti z Veľkej Británie, Španielska
a Bulharska - zakladanie odbytových združení býva sankcionované protimonopolnými
úradmi...
Takže ako na to? Ak hovoríme o odbytových
združeniach, mali by sa združiť všetci významní výrobcovia, aby mali podstatne silnejšiu rokovaciu pozíciu. Avšak
takéto pokusy sa penalizujú – a Protimonopolný úrad ich považuje
sa za kartelové dohody,
(či nie?).
V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa
takéto praktiky odporúčajú –
tak, kto o čom rozhoduje a kto o čom vie?
Zelenú knihu o nekalých obchodných
praktikách EK vydala 31. januára 2013
a po prvý raz v nej uznala, že zmluvná sloboda v predmetných vzťahoch neexistuje.
Obchod tvrdí:
v predmetných zmluvných vzťahoch existuje zmluvná sloboda, nikto nikoho nemôže do ničoho nútiť.
Ak obchodný reťazec na dodávateľa „pritlačí“, je to v prospech zákazníka,
ktorý chce najnižšiu možnú cenu.
Praktiky označované ako „nekalé“ existujú vo všetkých
zmluvných vzťahoch, nie je
dôvod osobitne riešiť potravinový reťazec.
Ak sú inkriminované praktiky
v rozpore s etikou, riešením môže
byť etický kódex.
Akákoľvek legislatíva by bola narušením
zmluvnej slobody, neadekvátnou intervenciou zo strany štátu v prospech jednej
zmluvnej strany. V trhovej ekonomike je
niečo také neprípustné.
Igor Šarmír, reportér EHSV a pracovník
SPPK reaguje:
„Medzi obchodnými reťazcami a dodávateľmi potravín spomedzi malých a stredných podnikov žiadna zmluvná sloboda
neexistuje, inak by obchodníci nemohli
diktovať absurdné podmienky. Dodávatelia síce nie sú k takejto spolupráci fyzicky
nútení, ale ak nechcú zavrieť svoj podnik
musia dodávať reťazcom, ktoré kontrolujú
90 % maloobchodného trhu.
Spotrebitelia nemajú žiaden prospech
s rôznych poplatkov a iných výhod, ktoré
si vynútia reťazce. Tieto väčšinou odchádzajú priamo do materskej krajiny reťazca
s cieľom uspokojiť apetít akcionárov. Rela-
Francúzi vraj popísali v rámci svojich
skúseností až 500 nekalých praktík, zámienok, pod akými obchod „tlačí“ na dodávateľa....už v roku 1998. Čo sa odvtedy zmenilo? (To, že sa rozšírili do iných
„postkomunistických krajín?)
Prax sa nezmenila, naopak sa zhoršila.
Radikálne sa ale zmenilo vnímanie
problematiky verejnosťou a postoj kompetentných orgánov.
Dvanásť členských štátov
má dnes zákon na potieranie uplatňovania nekalých
obchodných praktík a EK sa
snaží hľadať riešenie, kým pred
rokom 2009 sa tvárila, že žiaden
problém neexistuje.
O akých praktikách hovoríme ak sú nekalé, a za aké považujeme tie, ktoré sú
v rozpore s etikou – pýtam sa preto, že
obchodníci ich asi takto nevnímajú...
Obchodníci hovoria o etike, aby sa vyhli regulácii (neetickosť sa predsa nerieši zákonom).
Ak od vás ale niekto chce 200 000 € ako
predbežnú podmienku, že sa s vami bude vôbec baviť o možnej budúcej spolupráci, tak tu
je asi neetickosť slabé slovo.
EHSV nazýva veci pravými menami
a chváli sa odozvou v médiách avšak
nemá žiadnu odozvu zo strany Európskej komisie.
Pozitívnou odozvou bolo zohľadnenie našej
argumentácie v Zelenej knihe o nekalých obchodných praktikách. Okrem toho, EK dala aj
priamu odpoveď na stanovisko (reagovať v takýchto prípadoch je jej povinnosťou), ale táto
reakcia bola mierene povedané príliš „admini-
Foto: a