Humanitárny rozmer Jacquea Fresca
V mojom predošlom článku som opísal osobnú skúsenosť zo stretnutia Jacqua Fresca a miesta, kde žije, t. j. Projekt Venus, a poukázal na niektoré veci, ktoré mne a ďalším návštevníkom prišli najzaujímavejšie. V tomto článku by som sa rád venoval netechnickej stránke koncepcie, pretože, presne ako Nikola Tesla, je Fresco viac ako len inžinier / inovátor.
Jacques Fresco je nadovšetkým humanista, má veľmi rád idealistickú budúcnosť, v ktorej nám zobrazuje veľkolepý svet, ktorý na nás čaká v nasledujúcich rokoch. No jeho prístup je omnoho pragmatickejší a založený na konkrétnych hodnotách, ktoré existujú v súčasnom svete. Musím ale zdôrazniť, že: nejde o stoličkového filozofa / idealistu, ktorý sníva o nádhernom mieste v budúcnosti. Je to pragmatický jedinec, ktorý kreslí a vytvára návrhy tohto úžasného sveta a zakladá ich na princípoch vedy a prírody( dve veci, ktoré podľa neho, navzájom súvisia).
Frescova humanitárna ideológia sa názorovo približuje Platónovi a Descartovi, berie si od o- boch to najlepšie a kombinuje to s presvedčeniami svojimi i ostatných, aby si vždy overil, že to, o čo sa snaží, dosahuje najvyššiu možnú vierohodnosť. S odhodlaním a idealizmom Nelsona Mandelu a entuziazmom a charizmou prof. Briana Greena nám všetkým pripomína všetko to, o čom sme už počuli, ale nevenovali sme tomu patričnú pozornosť, keďže sme často zahltení množstvom informácií.
Jacque Fresco neostáva na úrovni myšlienok. Ak tvrdí, žeby sme nemali byť rasisti a že všetci by sme si mali byť rovní v istom smere( napr. rovnaké možnosti na vzdelanie, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, a pod.), tiež vys- vetľuje aj zároveň prečo a to takým spôsobom, ktorý nám pripomína matematický dôkaz. Využíva logiku tým správnym spôsobom, keď vysvetľuje všetko, čomu verí, bez toho, aby sa stratil v odbornej terminológii alebo aby sa zahltil silou techník, ktoré používa( ako to robí dnes mnoho matematikov, najmä v akademickej oblasti). Čím ale nechcem tvrdiť, že ostatní filantropi nevykonali veľké činy. Jeho práca je len dovŕšením ich práce, kým jeho podiel na duchu našej doby je poskytnúť pragmatický a jednoduchý základ, aby sme pochopili všetky jeho ušľachtilé myšlienky, ktoré nám podsúva.
Niektorí ľudia by povedali, že je to Leonardo da Vinci moderného veku. Ja však nesúhlasím.
Hoci bol Da Vinci génius, zlyhával však v dosahovaní konečných výsledkov, čo viedlo k tomu, že sa musel usadiť so svojou bričkou, aby sa mohol ďalej živiť( posledný návrh, ktorý sa ukázal ako chybný, pretože ho to odsúdilo na presťahovanie sa do Škandinávskych krajín a musel zápasiť s tamojším počasím, ktoré jeho organizmu neulahodilo). Jacques Fresco mi ale skôr pripomína Michelangela, umelca a inžiniera v jednom( ak sa pozriete zblízka na logistiku projektu Sixtínska kaplnka, zistíte, že urobil viac ako len maľoval, ale že celá kostra a lešenie boli jeho vlastným dizajnom).
Presne ako veľký renesančný homo universalis vedel, ako si zarábať na život, bez upustenia od svojich ideí. Možnože raz, presne ako tomu je v prípade Michelangela, sa bude naňho spomínať vo veľkom, na jeho odkaz, skrz ktorý nám smrteľníkom predstavil väčšie myšlienky, akoby bol moderný Prométeus.