Ľudia, ktorých som poznala a nevidela celé roky, prichádzali a bol to úžasný pocit vidieť ich zaujatých mojou prednáškou. Niektorí prišli preto, lebo už počuli o Projekte Venus a chceli sa dozvedieť viac! Svetlá boli stlmené a Miguel vykročil na pódium.
Začal krátkym úvodom, aby nás všetkých privítal a predstavil aj koordinátora pre európsky TEDx, Antonia Broglia. Antonia mala dyna-mickú prezentáciu a potom dala slovo ďalším rečníkom. Z eventu som si odniesla strašne veľa, hodiny ubehli ako voda. Obohacujúce prednášky ďal-ších prezentujúcich sa miešali s videami z ďašlích medzinárodných podujatí TED, kúzelník, ktorý urobil zopár kartových trikov a trio komediantov, ktoré zahralo také úžasné improvi-začné divadlo, že nám od smiechu tiekli slzy.
Ranná prestávka na kávičku o poschodie vyššie bola vítaná- príležitosť natiahnuť si nohy. Fotograf sa nás postupne pýtal, či sa môžeme postaviť pred panel s menom sponzora, presne ako to robia aj slávne osobnosti na veľkých podujatiach. Prišlo mi to ako sen. Odfotila som sa s Txetxo, mojím kolegom z tunajšieho tímu Projektu Venus.
Potom sme sa vrátili späť na pódium a dali si obed. Občerstvenie bolo formou bufetového štýlu s tradičným mallorským alebo španielskym jedlom ako empanada, jamón serrano, mallorský syr... mňam! Samozrejme, došlo aj k ďalšiemu zoznamovaniu a potom sme sa vrátili do divadla na posledné kolá prezentácií. Bola som posledná, o možnosť ísť posledná som si sama požiadala, keďže som si pomyslela, žeby mi to dalo priestor vysvetliť ako funguje ekonomika založená na zdrojoch a ako by poňala všetky myšlienky, ktoré sme si vypočuli za celý deň. Predo mnou vystúpil riaditeľ pediatrického oddelenia v miestnej nemocnici, ktorý navštevuje Chad každoročne, aby pomohol deťom. Jeho prednáška nás chytila za srdce a posledný obrázok na plátne bolo mŕtve dieťa zabelené v látke ležiace na váhach. To rozplakalo každého v sále. Emocionálne som bola takmer na dne, keď som zhliadla obrázok mŕtveho dieťaťa, a keď som si pomyslela, ako vôbec mám po tomto pokračovať? Veď som chcela začať spevom! Našťastie po tomto srdcervúcom vystúpení premietali video, čo vyriešilo aj môj problém. A bolo to tu- chvíľa, na ktorú som sa pripravovala celé mesiace. Keď som vykročila na pódium, nielenže som pociťovala tie všetky páry očí sediace v sále, ale pomyslela som aj na tých, ktorí ma možno zhliadnu na videu. Napokon, mala som predstaviť ekonomiku založenú na zdrojoch ľuďom, ktorí sa už zaujímali o to, ako zmeniť svet. Cítila som vzrušenie alebo zároveň aj radosť, že mám takúto príležitosť.
Celkom som si užila svoje vystúpenie, aj keď som zabudla spomenúť pár vecí... a nie... neprezradím vám, ktoré to boli!: D 18 minút slávy ubehlo strašne rýchlo. V prvom rade sedel dobrovoľník s veľkými hodinami, ktorý nám stopoval prejav a oznamoval nám, koľko nám ešte zostáva minút. Postrehla som, že som na tom časovo dobre a cítila sa sebavedome, že ešte nekončím... Bolo tiež ohromné vidieť na plátne obrázky, ktoré sme navrhli a uvedomila som si, že tá práca rozhodne stála za to.( Ešte raz sa musím z celého srdca poďakovať celému tímu!)
A bol koniec... čas vypršal... hotovo. Bola som tam, odstála si to tam a dostala tričko, aspoň tak to zvyknú hovoriť. Miguel vyšiel na pódium, predniesol záverečnú reč, aby sa poďakoval všetkým a potom zavolal všetkých dobrovoľníkov na javisko. Odviedli poriadny kus roboty, boli veľmi ochotní pomôcť a postarali sa o rečníkov.