Podstata podnetu a motivácie závisí od mnohých faktorov. Vieme napríklad, že fyzické a
psychické zdravie človeka priamo súvisí s tým,
ako človek vníma samého seba a svoju cenu.
Okrem toho vieme, že všetky zdravé deti sú
zvedavé; kultúra formuje konkrétny druh zvedavosti a motivácie. Napríklad, v Indii a podobných oblastiach s vysokou chudobou ľudia
nie sú motivovaní hromadením majetku alebo
zdrojov; tam práveže odmietajú všetok svetotový majetok. Z dôvodu podmienok, v ktorých
sa nachádzajú, to nie je vôbec náročné. Toto
sa zdá byť ale v priamom rozpore s inými kultúrami, ktoré oceňujú akumuláciu materiálneho bohatstva. Ale ktorý pohľad je ten správny? Vaša odpoveď na túto otázku závisí od referenčného rámca, t.j. od kultúry, ktorá formovala váš hodnotový systém.
Mnoho experimentálnych psychológov a sociológov potvrdilo, že prostredie zohráva hlavnú
rolu pri formovaní správania a hodnôt. Ak odmeníte dieťa za konštruktívne správanie, tak je
motivované opakovať správanie, za ktoré bolo
ocenené, no len za predpokladu, že posilňovanie takého správania zodpovedá individuálnym
potrebám dieťaťa. Napríklad, ak by ste darovali
futbalovú loptu dieťaťu, ktoré sa zaujíma o botaniku, z pohľadu dieťaťa by nešlo o odmenu.
Je veľmi smutné, že značné množstvo jedincov
v našej spoločnosti nie je dnes dostatočne
odmenených za ich kreatívnu snahu. V niektorých prípadoch sú však títo jedinci zdanlivo
schopní prekonať chyby okolia, aj napriek zjavnému nedostatku pozitívnej motivácie. To je
spôsobené tým, že sa dokážu motivovať sami v
tom, v čom vidia cestu k zlepšeniu akejkoľvek
aktivity, na ktorej sa podieľajú a dosahujú tak
skutočný pocit naplnenia; nie sú odkázaní na
súhlas ostatných a ani na peňažnú odmenu. Ale
tie deti, ktoré potrebujú súhlas ostatných, zvykne sužovať nízke sebavedomie a úcta, zatiaľ čo
deti, ktoré nie sú na takúto formu odmeny odkázané, si zvyčajne osvoja zmysel sebaocenenia, ktorý pociťujú zakaždým, keď sa zlepšia vo
vlastnom výkone.