Slovak-Projekt-Venus Magazín-číslo-5 | Page 19

Dokonca aj keď nadobudnete isté množstvo zdrojov, aby ste získali veci, ktoré potrebujete, vždy tu bude prítomná potreba mať viac, aby ste udržali krok s tými, ktorí vlastnia viac a udržujú si vysoký štandard. Tí, ktorí vlastnia viac a vlastnia obrovské majetky sú viac obdivovaní a odmenení väčším úspechom a hodnotou v spoločnosti, ktorá sa riadi peniazmi. Vytvára to atmosféru, ktorá podnecuje ľudí zápoliť čoraz viac a viac o materiálny zisk a hromadiť majetky ako formu miery úspechu, vlastnej ceny a hodnoty. V podstate, čím viac majetku máte, tým vyššiu má hodnotu.
To je charakterisitické pre dnešnú spoločnosť, pretože čím máte viac zdrojov alebo peňazí na kúpu väčšieho bohatstva, tým väčšiu kontrolu získavate nad okolím a ľuďmi. Niektorí ľudia sa zadĺžia prostredníctvom prác alebo času či energie voči tým, ktorí majú majetky, do takej miery, že len získajú toľko zdrojov, aby nadobudli to, čo potrebujú.
Ekonomika založená na zdrojoch nehodnotí ľudí podľa ich schopností nadobúdať majetok či podľa toho, koľko vlastnia. To nie je súčasťou rovnosti. Každá osoba má právo na voľný prístup k životným potrebám, čo zahŕňa všetok tovar a služby, ktoré vie dosiahnuť a zabezpečiť vysoko-produktívna a technologicky rozvinutá spoločnosť. Už nemusíme neustále nakupovať tovar, keďže peniaze už viac nie sú súčasťou systému a zachovanie spoločnosti nezávsí od kúpy schopnosti jedincov. Taktiež nie je už viac potrebné apelovať na konzumentov emocionálne, psychologicky prostredníctvom reklám, či dokonca v nich vyvolať pocit menejcennosti, ak nemajú najnovší, no pritom zbytočný, produkt.
Keď si zanalyzujete súčasnú potrebu mať prácu, len aby ste si zarobili peniaze, za ktoré si potom kúpite potrebné veci, uvedomíme si, že práca nie je to, čo potrebujeme alebo chceme, ako sme naučení veriť, ale presnejšie povedané, je to prístup k produktom, ktoré nám zamestnanie zabezpečí. Nejde o to, že potrebujeme vlastniť predmety. Čo skutočne potrebujeme je mať dostupné veci vtedy, keď ich naozaj potrebujeme.
To by sme dosiahli prostredníctvom prístupových centier v každom meste. Tovar a služby by sme získali v centrálnom distribučnom hube a tiež by sme si ich vedeli zaobstarať telefonicky alebo v blízkej lokalite, kde by sme ich vyžadovali. Každý by tak mal prístup k tomu, čo potrebuje a kedy to potrebuje. Bolo by to podobné dnešnej knižnici. Napríklad, ak ste v lyžiarskom stredisku, nemusíte so sebou ťahať lyže a ďalšie vybavenie na svah a potom aj späť domov. Miesto toho by boli na svahu pre všetkých dostupné lyže tej najvyššej kvality a až by ste dolyžovali, jednoducho by ste ich vrátili.
Keďže by nikto nič nevlastnil, ale všetci by mali prístup ku všetkému, nie je potrebné vyrábať veci zámerne, aby sa obnosili, zodrali či pokazili a potom kúpili nové, aby sme udržali trh. A pretože by všetky zdroje boli spoločné pre všetkých, predstavte si to tak, že všetci by mali prístup ku všetkému a len v tej najvyššej kvalite, takže ich životnosť by bola dlhodobá. To by spoločnosti umožnilo zachovať značné množstvo zdrojov, zredukovať odpad na minimum, čím by sme dospeli k tomu, žeby sa viac vyprodukovalo s tým, že každý by mal zaistený dostatok, takže by sme šetrili energiou, zdrojmi, tým pádom aj chránili životné prostredie, pretože by sme už viac nepľundrovali planétu kvôli zdrojom pre ustavičnú potrebu predávať a udržiavať aktuálny prístup v podobe plánovaného zastarávania.
To by ale tiež znamenalo, žeby sme nemuseli pracovať celé roky, aby sme si zaobstarali tovar, ktorý potrebujeme k životu; nemuseli by sme si ho poisťovať, udržiavať ho, zamykať na zámok či inštalovať alarm do svojho domu, aby sme ho ochránili. Pochopil by sme, že vlastníctvo je skutočne bremeno a nesmierne plytvanie limitovanými zdrojmi.
Aby som to zhrnul, je ďaleko ľudskejšie a pre život prosperujúcejšie využívať systém založený na univerzálnom prístupe, keďže dramaticky znižuje odpad a nadbytok, eliminuje závisť, elitárstvo a všetky tie vetvy a odnože nedostatku sebadocenenia, ktoré kráčajú s tým ruka v ruke, pričom by sme zvýšili efektívnosť a menežovanie zdrojov, aby sme všetkým na planéte dali priestor k tomu, aby mali prístup k veciam, ktoré potrebujú, čím by sa závratne zvýšila kvalita ich života.