To bola tá chvíľa, kedy som začal spochybňovať zmysel takejto organizovanej činnosnosti. Ak sa vieme navzájom zorganizovať
spôsobom, ktorý vyhovuje nám všetkým a
výsledkom budú pozitivita a radosť, prečo
ešte pridávať tento tvrdý tréning?
Miloval som futbal a hral som ho veľmi dobre, ale to len preto, že som ho hral pre radosť: kedy som chcel a ako som chcel. Možno by ma tréning zaujal, ak by sme mohli
hrať ako skutoční futbaloví hráči, mať 3-4
zápasy za týždeň, výsledkom čoho by bolo,
žeby bolo nutné sa udržiavať v kondícii, aby
som zvládol všetku tú fyzickú námahu.
To je veľmi dobrá pripomienka, ktorú by
sme mali zvážiť, pretože presne toto robí
škola v prípade fyziky, matematiky a biológie. Ponúka tréning, ale neposkytuje žiadnu
prax, len študentov pripravuje na potenciálny vstup do zamestnania. Čo keby ste nechali ľudí sa vyhrať s témami bez toho, aby
ste im hovorili kedy a ako? Alebo lepšie: čo
ak by sa predmety ako fyzika, matematika
alebo biológia vôbec nedelili a miesto toho
by sme sa spoliehali priamo na životnú skúsenosť, ktorá sa stáva postupne vedomejšou
a vedeckejšou počas progresu? Ale to vám
zrejme znie vzdialene, ako hudba budúcnosti, ale ostaňte so mnou. Pokúsim sa vám
vysvetliť, žeby to mohlo fungovať ďaleko
lepšie ako súčasný prístup.