Spoločenské problémy prameniace z masívnej nezamestnanosti ľudí, ktorí sú považovaní za nepotrebných z dôvodu zavádzania automatizácie, sú považované za nepodstatné, ak sa o nich vôbec hovorí a uvažuje. Akákoľvek potreba, ktorú je nutné ošetriť, hrá voči profitu druhé husle. Ak biznis nevynáša, služby sú stiahnuté z trhu. Jednotlivé odvetvia priemyslu sa snažia vylepšiť si svoju konkurenčnú pozíciu na trhu, aby mohli zvýšiť mieru zisku svojim akcionárom. Cieľom spoločnosti založenej na monetárnom systéme nie je podieľať sa na výrobe tovarov a poskytovaní služieb, aby zlepšila životy ľudí. S rastúcim verejným záujmom o skleníkový efekt, kyslé dažde, znečistený vzduch a vodu, a pod. si niektoré spoločnosti taktiež začínajú uvedomovať, že pre udržanie prítomnosti na trhu je v ich najlepšom záujme brať ohľad aj na záujmy spoločnosti a životného prostredia. Hoci sú takéto sklony chvályhodné, nepostačujú na riešenie globálnych problémov mrhania, ničenia životného prostredia a zbytočného ľudského utrpenia.
Monetárny systém bol síce užitočný, ale len ako dočasný nástroj, keďže vznikol z dôvodu určenia ceny v prípade zriedkavo sa vyskytujúcich komodít alebo práce vynaloženej pri výrobnom procese. Je samozrejmé, že monetárny systém nahradil barter, ktorý zahŕňal priamy predaj predmetov alebo služieb. Na druhej strane, keďže v minulosti neexistoval žiadny univerzálny štandard barteru, dnes neexistuje žiadny globálny monetárny systém. Jedinci a skupiny, dnes rovnako ako v minulosti, stále potrebujú vymieňať predmety a prácu za dnešný tovar a služby. Nevyvážená distribúcia materiálov, schopností a zdrojov naprieč celým svetom si vyžaduje globálny obchod.
Až do obdobia spred pár desaťročí monetárny systém do istej miery fungoval. Celosvetová populácia troch miliárd ľudí nemrhala svetovými zdrojmi a energiou až v takej miere, ako je tomu dnes, globálne otepľovanie nebolo také evidentné a len relatívne malá skupina jedincov postrehla, že došlo k znečisteniu vody a vzduchu. Začiatok 21. storočia však zaznamenal exponenciálny nárast ľudskej populácie na necelých 6 miliárd ľudí, s čím súviselo ubúdanie zdrojov a zásob energie, globálne otepľovanie sa stalo realitou, znečistenie očividným. Planéta je v kríze a väčšina svetovej populácie nedokáže naplniť ani len svoje základné potreby, pretože títo ľudia nemajú prostriedky, aby si zakúpili čoraz drahšie a drahšie zdroje. Peniaze, a nie dostupnosť zdrojov, dnes determinujú životný štandard človeka.
V monetárnom systéme kúpna sila nesúvisí s našou schopnosťou produkovať tovar a služby. Napríklad, v hospodárskom úpadku sú síce CD vo výkladoch, autá na parkovisku, ale množstvo ľudí nemá postačujúcu kúpnu silu, aby si tieto produkty zabezpečilo. Planéta je stále tým istým miestom; to len pravidlá hry nie sú potrebné a spôsobujú konflikty, nedostatok a zbytočné ľudské utrpenie.
V dnešnej kultúre profitu neprodukujeme tovar kvôli naplneniu ľudských potrieb. Nestaviame domy na základe populačných potrieb. Nepestujeme jedlo, aby sme nakŕmili( hladných) ľudí. Hlavným motivačným prvkom priemyslu je zisk.
Monetárny systém je dnes skôr prekážkou pri prežití a nie spôsobom, ako povýšiť existenciu jedinca a jeho osobný rast nad profit. Užitočnosť tohto vymysleného nástroja už dávno skončila. Obmedzenia, ktorým čelí ľudská populácia z dôvodu konštruktu peňazí možno postupom času vyradiť z prevádzky. Ľudia nepotrebujú peniaze, ale prístup k zdrojom a službám. Keďže ľudstvo potrebuje zdroje k svojej vlastnej existencii, systém, ktorý by nahradil peniaze, by mal tieto ľudské potreby zabezpečiť bez toho, aby finančné alebo politické záujmy predstavovali nejakú prekážku pre svoju povahu súkromného zisku za cenu životov a živobytia populácie. Ekonomika založená na zdrojoch potom logicky reprezentuje náhradný scenár pre spoločenský systém. Tento systém by sa postupne implementoval, kým peňažný systém by sa pomaly, ale isto, vytrácal z našich životov.
Všetky spoločensko-ekonomické systémy, ktoré poznáme- socializmus, komunizmus, fašizmus a dokonca aj tak často ospevovaný kapitalistický systém voľného podnikania- udržiava spoločenskú stratifikáciu, elitárstvo, nacionalizmus a rasizmus, ktorých základom je ekonomická nerovnosť. Pokiaľ bude existovať spoločenský systém využívajúci peniaze alebo barter, dovtedy budú ľudia a národy hľadať spôsoby, ako si udržať pozíciu diferenčnej výhody. Ak to nedosiahnu prostredníctvom reklamy, siahnu po iných alternatívach, ako je napríklad vojenská intervencia.
Vojna reprezentuje zlyhanie národov na najvyššej možnej existenciálnej úrovni pri riešení svojich rozdielov. Z čisto pragmatického hľadiska ide o najneefektívnejšie mrhanie životmi a zdrojmi, akého sa kedy živá bytosť na zemi dopustila. Tento násilný a surový pokus vyriešiť vzájomné medzinárodné rozdiely nadobudol skazonosný podtext nástupom rozvoja počítačmi ovládaných termonukleárnych systémov dopravy, smrtiacich chorôb a plynov a hrozby sabotáže národných počítačových sietí. Aj keď sa štáty snažia dosiahnuť mier, žiaľ, často im chýbajú poznatky, ktoré by im pomohli v dosiahnutí mierumilovných riešení.