Špekulácie
Netrvalo dlho a ozvali sa prvé špekulácie týkajúce sa nemožnosti prekonať hyperloop o vzdialenosti 480km v časovom intervale 30 minút – a najmä za tak nízke cestovné náklady. Najrozšírenejšia teória pochádza od Johna Gardiho. Ide o cyklicky uzavretý tunel z jedného mesta do druhého a späť. Tunelom by konštantne prúdil prúd vzduchu o rýchlosti 965 km / h v smere, akom by sa pohyboval vlak.
Gardiho návrh hyperloopu si vyžaduje konštantnú rýchlosť vzduchu 965 km / h, aby zredukovali trenie takmer na nulu.
Vietor pohybujúci sa rýchlosťou 965 km / h sa bude ťahať za vlakom idúcim rovnakou rýchlosťou s takmer nulovým odporom, ale dosiahnuť prúdenie vzduchu s rýchlosťou takmer 80 % rýchlosti zvuku po celej dĺžke trati dlhej stovky míľ si vyžiada obrovské množstvo sily a vznikajúci zvuk bude ohlušujúci. Gardiho kritici stále tvrdia, že vzduchové turbelencie a trenie sa bude vyskytovať vždy, ale k treniu dôjde o steny tunela a nie o samotné vozidlo, čím sa rýchlosť spomalí. Napriek tomu sa Musk vyjadril o Gardiho pláne „ že sa približuje najviac k tomu, čo si ktokoľvek trúfal odhadnúť.“
Alternatívou by bol hermeticky uzavretý tunel bez prítomnosti vzduchu by dopomohol dosiahnuť takmer neobmedzenú rýchlosť, keďže by sa eliminovala prítomnosť vzduchu a následne aj trenie, pretože trenie je hlavným dôvodom, prečo najnovší japonský vlak nedosiahne rýchlosť 500 km / h. S nárastom rýchlosti dochádza k násobeniu odporu vzduchu na vozidlo, čo znamená, že ak chceme dosiahnuť maximálnu rýchlosť, je nutné vynaložiť omnoho väčšie množstvo energie.
Takže, narozdiel od energie potrebnej na vytvorenie vákua alebo 482 km dlhého tunela, v ktorom sa bude pohybovať vzduch o rýchlosti 965 km / h, obe teórie majú svoje chyby, ak by došlo k zlyhaniu alebo stena tunela by bola narušená. Musk povedal, že hyperloop nemôže naraziť a že sa nejedná o vákuový systém.