Jeff Cates: návšteva výskumného centra
Pred dvomi rokmi sa môj život celkom zmenil. Môj sedemročný vzťah náhle skončil. Mal som 30, bol som bez adekvátneho zamestnania a nútený sa postarať nielen o seba, ale aj o svoje dve deti. Musel som sa presťahovať k svojej mame, kým som si nenašiel vhodné zamestnanie.
Môžem povedať len toľko, že bolo náročné sa znovu postaviť na nohy. Robil som na pozíciach, kde manipulovali s ľuďmi, alebo išlo o údržbu zariadení alebo vykonávanie monotónnej opakovanej manuálnej práce, ktorá mohla byť pokojne automatizovaná. Nemohol som si pomôcť, ale pochopil som, že so svetom nie je niečo v poriadku. Začal som študovať politiku s predpokladom, že toto je spôsob, ako porozumieť problémom, ktoré som si všímal vo svete. Začal som robiť kopu výskumov a študoval množstvo politických pohľadov na to, ako riadiť spoločnosť.
Nikdy som sa necítil byť taký stratený a znechutený. Politici boli pre mňa nielen neschopáci, ale aj osoby, ktoré si vybudovali svoje pozície vďaka tým, kto ich dotoval väčšinou peňazí a nie vďaka tým, o ktorých záujmy sa mali v prvom rade starať, t. j. voliči. Kládli peniaze nad prospech a blaho občanov. V tomto okamihu som prišiel na to, že dostať peniaze z dosahu politikov je najlepší spôsob ako politikov prinútiť, aby svoje rozhodnutia zakladali na blahu ľudí. Tak som sa začal rozprávať s ľuďmi o politike.
Začal som sa stretávať s mojím celoživotným kamarátom Paulom a viedli sme diskusie. Predstavil mi myšlienku zbavenia spoločnosti peňazí – ale definitívneho zbavenia peňazí – spoločnosť s názvom ekonomika založená na zdrojoch. No, najprv som to nedokázal spracovať. Dovtedy mi nikdy nikto predtým neprezentoval takúto ideu. Peniaze boli pre mňa niečím, čo jednoducho muselo existovať.
Odporučil mi tri dokumenty s názvom Zeitgeist( Duch doby). Vždy som sa pokladal za otvorenú myseľ a cítil som, že sú mi logika a rozum blízke. Tak som si pozrel všetky tri filmy na youtube. A potom, no, v živote som nebol tak nalepený na obrazovke ako vtedy. Ostal som sedieť v nemom úžase, alebo skôr... šoku? Ale dodalo mi to impulz a neukojiteľný hlad dozvedieť sa viac.
Vždy som bol vášnivým človekom, ale toto ma natoľko vzrušilo a nabudilo, že som sa musel so všetkými o tomto podeliť. Zeitgeist ma veľmi obohatil- pochopil som problémy a dodal mi nádejné riešenie v podobe Projektu Venus. Následne som strávil doslova každý jeden deň počas dvoch rokov hľadaním a učením sa všetkého, čo som našiel k tejto téme.
Ale nič z toho ma tak neinšpirovalo a nedodalo mi toľko nádeje, ako počúvať Jacquea Fresca. Na youtube som hľadal každú jednu prednášku, rozhovory a filmy o Projekte Venus. Za posledné dva roky som sa dozvedel viac ako za celý svoj dovtedajší život. Bol som taký nadšený tým, čo som sa dozvedel, že som si nemohol pomôcť a kto so mnou prišiel do kontaktu, tomu som rozprával o Projekte Venus. Mal som naivnú predstavu o tom, že ak sa o tom ľudia dozvedia, ihneď si to zamilujú tak ako ja. Bohužiaľ, mnohých to nahnevalo a s ľuďmi, na ktorých mi záležalo, som sa pochytil. To ma odradilo od diskusií, ktoré som viedol. Ľudia, ktorých som kedysi rešpektoval a mal za inteligentných, hovorili veci, ktoré sa nezakladali na výskume a vedeckých metódach, ale skôr na kultúrnych mýtoch a poverách, ktoré nemali žiadny reálny základ.
Takže som na chvíľu prestal používať logiku a rozum u ľudí a pokračoval som vo svojom hľadaní, skúmaní, vzdelávaní sa. Prečítal som každú knihu, ktorú Jacque odporúčal vo svojich rozhovoroch. Preskúmal som každý obor, o ktorom Jacque hovoril. Inšpirovalo ma to ako nič iné, počúvať ho o- zrejmovať svoje plány lepších zajtrajškov pre celé ľudstvo. Dozvedel som sa o prehliadkach, ktoré sa konali vo Venus, na Floride. Ľudia tam chodili a Jacque a Roxanne im ukazovali modely a dizajny Projektu Veus a mali skupinové diskusie na rôzne témy. V objekte možno zhliadnuť nádherné budovy, krásne jazierka a palmové stromy. Sú tam dokonca aj aligátory a iná divoká zver. Najviac ma potešilo, že som mohol byť čestným hosťom sedenia a zúčastniť sa na rozhovoroch so samotným Jacqueom. Vedel som, že možnosť stretnúť sa tvárou v tvár s jednou z najneobyčajnejších ľudských bytostí, aké kedy žili, bola príležitosť, ktorá sa vám naskytne len raz za život, a preto som ju nemohol prepásť, najmä po tom, čo Projekt Venus nielenže obrátil môj život o 180 stupňov, ale zmenil aj to, ako som s ľuďmi jednal.
Smerovanie môjho života sa zmenilo. Tak som si zabúkoval letenku. Hovoril som o tom priateľom. Vedeli, čo to pre mňa znamená a boli zo mňa nad-