Prípad: Kanada
Kanada. Som si istý, že mnohí majú čo-to povedať o tomto štáte, obzvlášť o zdravotnom systéme. Ich zdravotníctvo je „ socializované“ v zmysle, že
ak máte bibinko, ošetria vám ho zadarmo, či už ste bohatý, chudobný alebo bezdomovec. Ale nedarí sa im uniknúť monetárnemu systému. Pre niektoré z ich nemocníc je finančne výhodné vyprázdniť izby, aby mohli prijať nových pacientov.
Aby nemocnice zarobili viac peňazí, len čo pacienta prepustia, upracú izbu a vyčistia ju. V nemocniciach, kde sa choroby rýchlo šíria, sa to môže rýchlo zmeniť na situácie rozhodujúce o živote a smrti. Navyše, keďže sú financované zo štátneho rozpočtu a experimentálneho „ znižovania dotácií“ v rozpočte, často sú nútení okresať personál, ktorý sa orientuje na čistenie a upratovanie priestorov, čo vedie ešte k zhoršeniu situácie. Z rovnakého dôvodu je počet ľudí pracovného personálu na minime a často musia redukovať alebo stagnovať vedecký a technologický progres v medicínskej oblasti.
Taktiež majú kontrakty so súkromnými spoločnosťami poskytujúcich parkovacie miesta pre nemocnice, takže keď príde pacient, musí zaplatiť parkovné. Ak si zaplatia za hodinu a potom musia ostať dlhšie( čo sa bežne stáva pri návštevach nemocníc), čelia značnej pokute za parkovacie miesto. A vidíte to? Pracovník na parkovisku je motivovaný dávať parkovacie lístky, keďže dostáva z toho podiel. A takéto veci sa dejú takmer vo všetkých sociálnych programoch, ktoré chcú poskytovať služby ľuďom zadarmo, aj keď sa to ukrýva v nákladoch. Vidíte ten labyrint? A to sme ešte neskončili.
Kanada