Predstavte si, že ste stroskotali na opustenom ostrove a prežili ste na ňom a 10 alebo aj viac rokov ste bez ľudského kontaktu. Potom uzriete loď na horizonte. Založíte oheň, uvidia vás a prídu vás zachrániť. Možno hovoria jazykom, ktorému nerozumiete a uvedomíte si, že sú z úplne inej časti sveta ako vy. Ale človeče... keď vidíte tých ľudí, aj napriek tomu, že sú z iného kútu sveta a hovoria iným jazykom, skáčete od radosti, pretože vidíte iné ľudské bytosti. Prečo tomu tak je? Možno to má na svedomí fenomén „ najmenší spoločný menovateľ“( zdieľate príslušnosť k rovnakému živočíšnemu druhu). Hoci sú kultúrne rozdiely zjavné, vaša situácia potláča tieto rozdiely a vnímate iba podobnosti( Veď obaja jete, spíte, vnímate svet skrz rovnaké zmysly, potrebujete dobré zdravie, ochranu pred škodlivým prostredím a pod.)
To isté sa môže stať, ak pochádzate zo Spojených štátov a vycestujete do inej krajiny, napríklad Japonsko. Možno zistíte, že sa neviete porozrávať s miestnymi( možno kvôli kultúrnym rozdielom či jazykovej bariére), ale keď tam stretnete svojho krajana, okamžite sa z vás stanú „ bratia“ alebo ste si aspoň omnoho bližší ako by ste si boli, ak by ste sa stretli na „ domácej pôde“. Myslím si, že ďalším dôvodom je, že ste si viac bližší s Američanom v zahraničí aj po kultúrnej stránke a zdieľate s ním aj viac spoločných hodnôt ako s Japoncami. Zaujímavé ale je, že som si viac bližší s ľuďmi, ktorých som stretol online ako s vlastnou rodinou, aj keď väčšina z nich bola vychovaná v celkom odlišných podmienkach a prostredí, v inom kúte Zeme, no aj napriek tomu všetkému, zdieľame spolu viac hodnôt.