Cvičenie v pyžame
Boli sme v škole a práve zazvonilo na telesnú. Všetci sme sa rýchlo rozutekali do šatní prezliekať. Keď som sa chystala prezliecť, zistila som, že namiesto úboru som si zobrala do vrecka pyžamo, na ktorom boli malí mackovia. Spanikárila som a nevedela , čo mám robiť. Radšej som vôbec nevyšla zo šatne von. Všetci na mňa dlho čakali a keď sa pani učiteľka začala o mňa báť, prišla za mnou. Povedala som jej, že nechcem cvičiť v pyžame. Snažila som sa jej to vysvetliť, no nevedela sa vžiť do mojej situácie. Nedala mi na výber a musela som napochodovať do telocvične. Keď som vyšla zo šatne, všetci sa na mňa pozerali a vybuchli do obrovského smiechu.
Náboženská výchova
Ako vždy, pár minút som meškal na vyučovanie. Nemeškal som síce ja, ale môj autobus. Samozrejme, nikoho to netrápilo. Už cestou autobusom som vymýšľal, čo poviem učiteľovi náboženstva. Vôbec nič mi nenapadalo a o to viac som bol nervózny. Vyletel som z autobusu a rozbehol som sa do školy. ( Inak nikdy predtým som sa do školy neponáhľal ). Bežal som tak rýchlo, že som zabudol vymyslieť správnu výhovorku pre učiteľa. Nerozmyslene som vtrhol do triedy a keď som zbadal ten učiteľov čudný výraz, hneď som sa vo dverách zarazil. Na jeho otázku: „Prečo meškáš ?! Kde si zase bol ?!“ som odpovedal prvé, čo mi v tej chvíli napadlo: „ No, pán učiteľ, cesty Pána sú nevyspytateľné.“
Haluška
Z okienka v jedálni sme si zobrali tanier s bryndzovými haluškami. Išli sme si konečne sadnúť, ale na stole nám zavadzala haluška. Spolužiačka Katka ju išla odfrnknúť, no zamierila nesprávnym smerom a mne pristála priamo v strede čela. Po bryndze mi stekala až na špičku nosa, kde nakoniec odpadla. My a pár kuchárov, ktorí nás pozorovali, sme sa začali strašne smiať. Pani učiteľky a ani ostatné deti v jedálni nechápali. Bolo to tak vtipné, že kuchári zavolali aj kuchárov zo zadu. Ja som bola celá červená a nevedela som sa aj s Katkou prestať smiať. Cestou do triedy nás učitelia zastavovali a pýtali sa , čo sa stále smejeme. Keďže sme sa neustále rehotali, nedokázali sme nikomu povedať, čo sa nám stalo a smiali sme sa ešte viac. Všetci, ktorým sme to dokázali vysvetliť, sa na nás perfektne zabávali.
TRAPASY
11.