Si aktívnym politikom na miestnej , regionálnej a celoštátnej úrovni . Z čoho si sa najviac tešil od svojho vstupu do politiky ?
Každá dobrá vec , ktorá sa podarí , poteší . Naposledy možno zvýšenie normatívu pre školy s vyučovaním jazyka národnostných menšín , čím napr . rómska a rusínska menšina môže začať plniť efektívne kroky pre vyučovanie svojho jazyka na základných školách minimálne jednou hodinou týždenne . Najviac ma však napĺňa práca poslanca mestského zastupiteľstva v Prešove a konkrétna pomoc pre ľudí v mestských častiach Solivar a Šváby .
Čo je pre teba najväčšou bolesťou či sklamaním v politike ?
Zložitosť procesného postupu presadzovania návrhov , ktoré sú prospešné , ale v spleti iných prospešných vecí a finančných nárokov ich nedokáže navrhovateľ presadiť . Rovnako platí , že pre každého je tá jeho vec tá najdôležitejšia . A niekedy potom subjektívny záujem je povýšený na celospoločenský záujem . A to tak v skutočnosti nie je .
Zaujímavý je aj tvoj súkromný príbeh . Ako sa rusínsky mladík dal dokopy s mladou Rómkou , že z toho vzišlo manželstvo ?
Náš príbeh nie je ničím výnimočný a národnostný moment nebol vôbec rozhodujúci . Manželku som stretol na jednom z jej vystúpení , keď spolu s Divadlom Romathan , kde tancovala , navštívila obec Svinia . Potom som je napísal ,
� Manželka Lucia a syn Peter
stretli sme sa , až kým z toho nebola svadba . ( úsmev )
Pochádzate z iných prostredí . Ako sa vám darí zlaďovať v rôznych oblastiach vzájomného spolužitia ?
Je to o tolerancii a vzájomnom rešpekte . Nedá sa to bez kompromisov a akceptovania toho druhého a tiež našich rodín . Myslím , že sa nám to darí , aj keď nie každý deň je „ nedeľa “. Sú dni , keď na seba „ vrčíme “. ( smiech ) Ale keď sme
Začína sa chápať , že osobitným prístupom či liekom pre neprospievajúce chudobné deti nie je ich zaradzovanie do špeciálnych tried . Chápu to rodičia detí a aj odborná verejnosť . Robíme všetko preto , aby nastali zásadné zmeny a zmenili sme smerovanie .
od seba vzdialení , už si voláme a potrebujeme sa počuť . Je dôležité vedieť , že máme v živote oporný bod , a to svoju rodinu .
Na víkendy chodíš do rómskej komunity v Krížovej Vsi . Ako vnímaš situáciu Rómov na Slovensku a ich spolužitie s majoritou cez tú prizmu , že si s nimi v priamom , rodinnom kontakte ?
Spoločenstvo Rómov na Slovensku je strašne diverzifikované – od vyspelých rodín podnikateľov , hudobníkov či učiteľov , cez rodiny žijúce v mestách alebo dedinách spolu s majoritou , po segregované chudobné komunity na okraji záujmu svojej obce ba dokonca aj vlastného starostu . Záleží , o ktorej skupine sa rozprávame . Krížová Ves patrí k vyspelým osadám , kde sa premieta pozitívny vývoj v celom 20 . storočí a teraz tam pôsobí cirkevné komunitné centrum a slúžia sa sv . omše . Je to pekný príklad , ako by to mohlo fungovať aj inde . A takýchto lokalít je niekoľko desiatok . Nemožno ale tolerovať kriminalitu či zlé správanie na verejnosti alebo v mieste bydliska . Každý porušovateľ pravidiel , obecných nariadení a najmä zákonov musí byť dostupnými právnymi prostriedkami sankcionovaný . Tam nehrá rolu národnostná príslušnosť . Trecie plochy vidím práve tam , kde sa porušujú pravidlá .
Kde vidíš , že sa naša spoločnosť posúva vo vzájomných vzťahoch a kde ešte máme v tejto oblasti medzery ?
Najnebezpečnejšie sú rasové predsudky a extrémne postoje k ľuďom inej farby pleti . Tieto postoje sú prítomné v každej spoločnosti vrátane najvyspelejších európskych krajín . Je však dôležité , aby polícia , prokuratúra a súdnictvo vedeli priebežne tieto prejavy eliminovať a efektívne potlačiť . Ak toto bude mať krajina pod kontrolou , je priestor rozvíjať vzájomné vzťahy v oblasti kultúry ,
pokračovanie na nasledujúcej strane ➔ rozhovor
Rómska Samária 13