Komunitná škôlka
Od pasivity k angažovanosti rodičov pri výchove detí
Naše občianske
združenie Nádej
deťom neformálne
pôsobí od roku 1994.
Zaregistrované bolo
v apríli 1998. Pôsobí
priamo v Banskej
Bystrici i v blízkom okolí.
Svoje aktivity zameriava
na rozvoj celej osobnosti
rómskych detí ako
prevencie narastania ich
sociálnych problémov v
budúcnosti.
Našou cieľovou
skupinou sú
rómske rodiny v
marginalizovaných
rómskych komunitách.
Vštepovaním základných
kresťanských princípov
chceme novej generácii
položiť základ zmeny ich
životného štýlu. Nádej
deťom si svoj prístup
k deťom z rómskych
komunít postupne
budovalo a počas svojho
pôsobenia prešlo troma
nasledovnými fázami
vývoja. Na začiatku
sme realizovali sociálne
služby tak, že sme
všetko robili za Rómov
sami bez ich pričinenia.
To viedlo k ich pasivite.
Po troch rokoch
od vzniku sme ich
prostredníctvom týchto
služieb začali sprevádzať
a čiastočne zapájať.
V roku 2014 sme sa
rozhodli, že nájdeme
ľudské zdroje priamo v
komunite a zapojíme ich
do realizácie aktivít, aby
20 Ró ms k a S a m á r i a
Komunitná škôlka v domácom prostredí detí
sami niesli zodpovednosť
za svoje životné situácie,
s ktorými sa stretávajú.
Takým projektom, kde
sme si mohli nový prístup
so zapojením komunity
vyskúšať naplno, bol
projekt komunitnej
škôlky, ktorý sme začali
realizovať v jednej z
rómskych lokalít v
Banskej Bystrici.
Nikto nemôže za to,
kde sa narodí
Deti v lokalitách na
Cementárenskej ceste
a Na Hrbe nemajú
priestor pre zmysluplné
trávenie voľného času.
Hrajú sa pred domami,
kde nie je dostatok
podnetov pre zdravý
vývin dieťaťa alebo, čo
je horšie, potulujú sa po
okolí, a to dokonca aj
deti predškolského veku.
V domácom prostredí
sú zasa deti málo
stimulované pozitívnymi
podnetmi. Nemajú sa
kde a s čím hrať, mnohé
z nich nemajú žiadne
pomôcky na kreslenie,
knihy ani hračky. Väčšina
týchto detí nenavštevuje
predškolské zariadenie
a to z rôznych dôvodov.
Prevažuje to, že najbližšie
materské školy nemajú
dostatočné kapacity a
rodiny dostatok financií
na cestovné a iné
poplatky za škôlku.
Dá sa v tejto situácii
niečo robiť? Nikto
nemôže rozhodnúť kedy,
kde a komu sa narodí a
pomôcť týmto rodinám,
ale vytvoriť a pripraviť
im štyrikrát týždenne
také prostredie, v ktorom
ony samé uspokoja
prirodzenú túžbu dieťaťa
učiť sa.
A fungovalo to.
Štyrikrát týždenne
rómske matky vzdelávali
a vychovávali svoje deti
predškolského veku v
dome jednej z mamičiek.
Aktivity komunitnej
škôlky boli zamerané na
rozvoj vedomostných,
jazykových a
grafomotorických
schopností detí cez rôzne
hry, čítanie príbehov,
kreslenie. V neposlednej
miere sa rozvíjali sociálne
zručnosti detí, keď
napríklad išli na výlet
a cestovali MHD, alebo
pobytom na ihriskách
v mestských častiach
spolu s deťmi z majority.
Bokom neostal ani
predmet slušné správanie
– vedieť dodržať pravidlá,
správať sa k sebe s
úctou, vedieť poprosiť
a poďakovať. Popritom
aj mamičky mohli rásť
vo svojich znalostiach
a zručnostiach, keďže
minimálne dvakrát
mesačne sa vzdelávali v
priestoroch Komunitného
centra Nádej deťom.
Aké zmeny nastali?
Vzdelávaním
a výchovou detí
predškolského veku
z málopodnetného
prostredia ich rodičmi
sa nielen pozdvihla ich
vedomostná úroveň a
príprava na školskú
dochádzku, ale tým, že sa
do tohto procesu zapojili
aj ich rodičia, stali sa
aktívnymi účastníkmi a
prevzali zodpovednosť
za svoje deti, čím rástli
v ich rodičovských
kompetenciách.
Zázrakom bolo, že
postupne sa začali
zapájať aj otcovia.
Veríme, že z chudoby
je je diná cesta a tou je
vzdelanie, preto deti
potrebujú dobrý štart –
predškolskú prípravu
a rovnako aj podporu
rodičov, aby zvládli
pokračujúci vzdelávací
proces.
Jolana Nátherová
predsedníčka OZ Nádej
deťom
Snímky archív autorky
Projekt komunitnej
škôlky
to platí aj pre deti
z týchto lokalít.
A tak sme si
v občianskom
združení Nádej
deťom povedali, že
pre 15 detí z týchto
komunít v Banskej
Bystrici vytvoríme
komunitnú škôlku,
kde sa na výchove
detí budú podieľať
samotné mamičky.
Začali sme
s oslovovaním
rodičov detí a
postupne sa
vytvorila skupina
žien, ktoré si medzi
Aktivizačné hry s deťmi.
sebou rozdelili
úlohy: Iveta a Silvia
Funguje to!
mali poskytnúť priestor
Mamičky sa spočiatku
vo svojich domoch a
podceňovali. „Ako my
pripraviť ich, aby tam
môžeme robiť škôlku?
mohli prebiehať aktivity
Veď nemáme ukončenú
komunitnej škôlky.
školu ani vzdelanie?“
Zlata sa medzitým, kým
zvykli hovorievať. Ale
prebiehali aktivity, mala
vždy som im na to
postarať o občerstvenie.
odpovedala: „Ak ste
Renáta mala vzdelávať
mamičky, ste aj učiteľky
spolu s matkami Jankou,
pre svoje deti.“ Bodka. A
Katkou, Lenkou, Miškou
toto bolo vlastne naším
a ďalšími ženami.
cieľom. Nie materiálne
R ó m ska S a m á r ia 21