Rómska Samária 1/2018 | Page 20

Komunitná škôlka Od pasivity k angažovanosti rodičov pri výchove detí Naše občianske združenie Nádej deťom neformálne pôsobí od roku 1994. Zaregistrované bolo v apríli 1998. Pôsobí priamo v Banskej Bystrici i v blízkom okolí. Svoje aktivity zameriava na rozvoj celej osobnosti rómskych detí ako prevencie narastania ich sociálnych problémov v budúcnosti. Našou cieľovou skupinou sú rómske rodiny v marginalizovaných rómskych komunitách. Vštepovaním základných kresťanských princípov chceme novej generácii položiť základ zmeny ich životného štýlu. Nádej deťom si svoj prístup k deťom z rómskych komunít postupne budovalo a počas svojho pôsobenia prešlo troma nasledovnými fázami vývoja. Na začiatku sme realizovali sociálne služby tak, že sme všetko robili za Rómov sami bez ich pričinenia. To viedlo k ich pasivite. Po troch rokoch od vzniku sme ich prostredníctvom týchto služieb začali sprevádzať a čiastočne zapájať. V roku 2014 sme sa rozhodli, že nájdeme ľudské zdroje priamo v komunite a zapojíme ich do realizácie aktivít, aby 20 Ró ms k a S a m á r i a  Komunitná škôlka v domácom prostredí detí  sami niesli zodpovednosť za svoje životné situácie, s ktorými sa stretávajú. Takým projektom, kde sme si mohli nový prístup so zapojením komunity vyskúšať naplno, bol projekt komunitnej škôlky, ktorý sme začali realizovať v jednej z rómskych lokalít v Banskej Bystrici. Nikto nemôže za to, kde sa narodí Deti v lokalitách na Cementárenskej ceste a Na Hrbe nemajú priestor pre zmysluplné trávenie voľného času. Hrajú sa pred domami, kde nie je dostatok podnetov pre zdravý vývin dieťaťa alebo, čo je horšie, potulujú sa po okolí, a to dokonca aj deti predškolského veku. V domácom prostredí sú zasa deti málo stimulované pozitívnymi podnetmi. Nemajú sa kde a s čím hrať, mnohé z nich nemajú žiadne pomôcky na kreslenie, knihy ani hračky. Väčšina týchto detí nenavštevuje predškolské zariadenie a to z rôznych dôvodov. Prevažuje to, že najbližšie materské školy nemajú dostatočné kapacity a rodiny dostatok financií na cestovné a iné poplatky za škôlku. Dá sa v tejto situácii niečo robiť? Nikto nemôže rozhodnúť kedy, kde a komu sa narodí a pomôcť týmto rodinám, ale vytvoriť a pripraviť im štyrikrát týždenne také prostredie, v ktorom ony samé uspokoja prirodzenú túžbu dieťaťa učiť sa. A fungovalo to. Štyrikrát týždenne rómske matky vzdelávali a vychovávali svoje deti predškolského veku v dome jednej z mamičiek. Aktivity komunitnej škôlky boli zamerané na rozvoj vedomostných, jazykových a grafomotorických schopností detí cez rôzne hry, čítanie príbehov, kreslenie. V neposlednej miere sa rozvíjali sociálne zručnosti detí, keď napríklad išli na výlet a cestovali MHD, alebo pobytom na ihriskách v mestských častiach spolu s deťmi z majority. Bokom neostal ani predmet slušné správanie – vedieť dodržať pravidlá, správať sa k sebe s úctou, vedieť poprosiť a poďakovať. Popritom aj mamičky mohli rásť vo svojich znalostiach a zručnostiach, keďže minimálne dvakrát mesačne sa vzdelávali v priestoroch Komunitného centra Nádej deťom. Aké zmeny nastali? Vzdelávaním a výchovou detí predškolského veku z málopodnetného prostredia ich rodičmi sa nielen pozdvihla ich vedomostná úroveň a príprava na školskú dochádzku, ale tým, že sa do tohto procesu zapojili aj ich rodičia, stali sa aktívnymi účastníkmi a prevzali zodpovednosť za svoje deti, čím rástli v ich rodičovských kompetenciách. Zázrakom bolo, že postupne sa začali zapájať aj otcovia. Veríme, že z chudoby je je diná cesta a tou je vzdelanie, preto deti potrebujú dobrý štart – predškolskú prípravu a rovnako aj podporu rodičov, aby zvládli pokračujúci vzdelávací proces. Jolana Nátherová predsedníčka OZ Nádej deťom Snímky archív autorky Projekt komunitnej škôlky to platí aj pre deti z týchto lokalít. A tak sme si v občianskom združení Nádej deťom povedali, že pre 15 detí z týchto komunít v Banskej Bystrici vytvoríme komunitnú škôlku, kde sa na výchove detí budú podieľať samotné mamičky. Začali sme s oslovovaním rodičov detí a postupne sa vytvorila skupina žien, ktoré si medzi  Aktivizačné hry s deťmi. sebou rozdelili úlohy: Iveta a Silvia Funguje to! mali poskytnúť priestor Mamičky sa spočiatku vo svojich domoch a podceňovali. „Ako my pripraviť ich, aby tam môžeme robiť škôlku? mohli prebiehať aktivity Veď nemáme ukončenú komunitnej škôlky. školu ani vzdelanie?“ Zlata sa medzitým, kým zvykli hovorievať. Ale prebiehali aktivity, mala vždy som im na to postarať o občerstvenie. odpovedala: „Ak ste Renáta mala vzdelávať mamičky, ste aj učiteľky spolu s matkami Jankou, pre svoje deti.“ Bodka. A Katkou, Lenkou, Miškou toto bolo vlastne naším a ďalšími ženami. cieľom. Nie materiálne R ó m ska S a m á r ia 21