Sila rodinnej a spoločnej modlitby
V
mi Pán odpovedal
nezvyčajným spôsobom.
Zrazu som začal počúvať
Ježišovo volanie
k modlitbe s mojou
rodinou. Spolu sme
sa predtým nemodlili.
Zobral som gitaru a z
jednej modlitby sa stala
každovečerná chvála.
Dosť veľa som chodil
po vyšetreniach, až som
sa dostal na bratislavské
Kramáre. Myslel som
si, že to pôjde rýchlo –
veď Pán je so mnou. No
vôbec sa tak nedialo.
Začali moje zdĺhavé
telefonáty s nemocnicou
a mal som pocit, akoby
ma nechceli operovať.
Tak to išlo asi osem
mesiacov. Po ôsmych
mesiacoch som sa obrátil
na Košice
a tam to išlo
neuveriteľnou rýchlosťou.
V košickej ambulancii
som ja aj moja manželka
vnímali, že tam nemáme
čo robiť. Asi o týždeň
som dostal z Košíc
termín. Začal som byť
na pochybách a nevedel
som, čo mám robiť.
Neostávalo mi nič iné len
sa modliť. Poprosil som
aj bratov zo spoločenstva
o modlitbu. V tej chvíli
som sa vrátil opäť na
začiatok, keď som nemal
žiaden strach. Vnímal
som silu modlitby
a Pánovu prítomnosť.
V deň, keď som sa
mal rozhodnúť, mi
volali z Bratislavy, že ma
prijímajú. Bolo to úžasné
a uvedomoval som si moc
Božieho slova. Nakoniec
ma operoval najlepší
chirurg na Slovensku.
Chlapi, čo so mnou boli
na izbe, sa ma pýtali,
koľko som mu dal. Ja
som sa len zasmial a
povedal som im, že to
zariadil Ježiš. Mesiac
po operácii som bol na
magnetickej rezonancii
a tá ukázala, akoby som
tam predtým nič nemal.
Brat, sestra v Kristovi,
chcem ti povedať len
toľko, ak sa začneš
spoliehať na Pána
v akejkoľvek oblasti
a uveríš Jeho slovu,
nemusíš sa báť, Pán
bude s tebou. Kristus
medzi nami.
Miro
Ilustračná snímka archív
olám sa Miro, som
ženatý a mám dve
deti. Som učiteľom na
základnej škole. Pána
Ježiša som prijal do
svojho života pred
trinástimi rokmi. Boli aj
chvíle, keď som spadol
a dvíhanie bolo niekedy
ťažké.
Chcem ti svedčiť
o tom, ako sa Pán
o mňa stará. Pred rokom
sa mi stala nepríjemná
udalosť. Lekári mi
diagnostikovali nezhubný
nádor hypofýzy. Pre
moju manželku sa začal
rúcať svet, no ja som od
prvej chvíle, keď som sa
to dozvedel, nepociťoval
žiaden strach. Sám som
sa divil prečo. Na moju
otázku, prečo sa nebojím,
R óm ska S am ár i a 17