ZO ŽIVOTA JEDNÉHO Z VÁS
www.convatec.sk
Môj život so stómiou
(Ja a rakovina?)
Aj ja patrím do široko rozvetvenej rodiny stomikov na
Slovensku a skutočne je pre mňa ťažké pochopiť, ako
som sa k stomikom dostal. Bolo by však na mieste, aby
som v krátkosti opísal môj život od narodenia až do
dnešných dní.
Michal Faltín, ILCO klub Smižany
Narodil som sa 6. septembra 1943
(mám skoro 72 rokov) v malej dedinke pri Levoči ako tretie dieťa v rodine
stredných roľníkov s výmerov 9 ha ornej i trávnatej plochy, domácich zvierat
všetkého druhu, čo si vyžadovalo celoročnú drinu.
Žiaľ, v tomto čase sa nestavali kúpeľne,
voda sa donášala vo vedrách a rodina sa
kúpala jedenkrát za štrnásť dní v plechovom koryte, vo vode zohriatej na sporáku. Ako záchod slúžila drevená latrína na
hnojisku, toaletný papier nahrádzali noviny, no najhoršie bolo, ak pri práci na poli
po veľkej potrebe za toaletnú pomôcku
slúžila rôzna tráva, lístie, čo nijako neprispievalo k hygiene. Oženil som sa v roku
1967 a po narodení prvej dcérky sme sa
rozhodli presťahovať do Spišskej Novej
Vsi. V tomto čase sa založilo JRD a rodičia zostali doma. Pri návšteve rodičov
sa mi mamka s plačom zverila o krvácaní
z konečníka a bolestiach ľavej časti brucha. Okamžité odborné vyšetrenie na
chirurgickom oddelení v Gelnici odhalilo tumor recta (rakovina konečníka) a o
sedem dní bola vykonaná náročná operácia s odstránením konečníka a časti
hrubého čreva. To malo za dôsledok,
že my súrodenci sme sa museli postarať o začiatky pri ošetrovaní mamky.
Bolo potrebné naučiť sa aplikovať tzv.
Jánošíkov opasok, ktorý zďaleka nedosahoval úroveň pomôcok, ktoré sú pre
stomikov dostupné dnes. Oceňovali sme
38
uu Reduta, Spišská Nová Ves, Slovensko
húževnatosť mamky, keď sa dala na šitie, prácu v záhradke, zber húb, varenie.
Musela absolvovať aj osem „ožiarov“,
desať chemoterapií a vďaka zlepšeným
výsledkom prežila so stómiou celých 24
rokov a zomrela ako 86-ročná.
starobného dôchodku som dostal odvahu a 7. 4. 2004 som podstúpil kolonoskopiu, ktorá odhalila zhubný nádor
zvierača konečníka. Následne mi bol
amputovaný konečník a 22 cm hrubého
čreva s trvalým vývodom – kolostómia.
Tieto doposiaľ uvedené riadky považujem za úvod do súčasnosti a môjho
zdravotného stavu. Od roku 1961 do
roku 2004 som aktívne pracoval v poľnohospodárstve, letectve a 31 rokov
v požiarnej ochrane ako riadiaci pracovník. Úlohy v zamestnaní si vyžadovali „celého človeka“, nebolo času na
lekárov, prehliadky, vlastné zdravie,
hoci už najmenej 15 rokov som pociťoval svrbenie a nedôslednosť funkcie
zvierača konečníka. Až odchodom do
Táto náročná operácia bola uskutočnená v Košiciach 28. 5. 2005, žiaľ, v dôsledku môjho kašľa vzhľadom na stredne
ťažkú astmu mi praskli stehy, takže som
musel podstúpiť resutúru (opätovné šitie
brušnej dutiny). Môj pobyt v nemocnici sa tým predĺžil až na 14 dní. V prepúšťacej správe som mal uvedené, že
budem chodiť do stomaporadne v Košiciach. Najprv každý mesiac, neskôr
v dvoj- a trojmesačných intervaloch. Po
roku a pol mi bolo oznámené, že mu-