ROZHOVOR
www.convatec.sk
Pochopiť každodenné
zápasy s takýmto
postihnutím dokáže
asi len sám stomik
S fyzickou bolesťou sa človek vyrovná, horšia je psychika
človeka a vyrovnanie sa s ňou. Rodina často nechápe
a nepodá pomocnú ruku stomikovi, čo mnohokrát vedie
k rozvodu partnerov. Kluby stomikov vznikli, aby združovali
rovnako zdravotne postihnutých ľudí, ktorí majú možnosť
riešiť rovnaké problémy, môžu otvorene hovoriť o svojom
postihnutí pretože majú rovnaké problémy.
Pán Čačko, mohli by ste sa
čitateľom predstaviť?
Ani vo sne by mi nepadlo, že budem
stomikom. Pracoval som v technických
službách a popri zamestnaní som pracoval v autoškole ako inštruktor. Manželka pracovala v OZ Topoľčany. V tom
čase sme mal dve deti, 3-ročnú dcérku
a 2-ročného syna.
Vo svojich 26 rokoch som sa stal stomikom. O naše deti sa musela starať
manželka sama, pretože naši rodičia
boli zamestnaní a ja som bol v nemocnici 8 mesiacov. Postupne som sa zotavoval, ale vždy sa niečo prihodí. Tak to
bolo i s mojou stómiou. Dodatočne som
absolvoval 3 reoperácie stómie, a keď je
človeku dobre, tak vymýšľa a preháňa
svoje sily, takže som dostal prietrž a absolvoval som 7 operácií prietrže.
Ako ste stali pacientom – stomikom?
V roku 1968 som začal mať prvé problémy so stolicou. Často išla zo mňa len
krv. V Topoľčanoch ma liečili dva roky,
ale môj stav sa stále zhoršoval.
Domáci lekári ma poslali do Bratislavy
na Heydukovu do Onkologického ústavu sv. Alžbety. Tam mi po vyšetreniach
10
oznámili, že mi musia vyviesť stómiu,
pretože hrubé črevo som mal v takom
stave, že sa nedalo s tým už nič robiť,
len vytvoriť vývod – stómiu.
V podstate som ani neuvažoval, čo
budú so mnou robiť, pretože som mal
veľké bolesti. Keď mi ošetrujúci lekár
oznámil, že budem mať stómiu a či
s tým súhlasím, položil som mu otázku,
či mi prestanú bolesti. Lekár povedal,
že áno. Preto som ani neuvažoval, čo
bude ďalej, len nech prestanú bolesti.
Bolo ťažké vyrovnať sa s novou
situáciou?
Mal som to šťastie, že môj spolubývajúci mal tiež stómiu 5 rokov a od neho
som dostal prvé rady, ako ošetrovať
stómiu, čo robiť pri problémoch. Tieto
rady od človeka, ktorý mal vývod, ako
som mal mať aj ja, boli pre mňa veľmi
prospešné. Stómiu som sa musel naučiť ošetrovať si sám.
Po operácii som už bol na izbe sám
a ako na každého, prišli aj na mňa slabé
chvíľky. Nebolo sa s kým porozprávať,
pretože so stómiou som bol na oddelení
sám. V tom čase stomické pomôcky boli
len „Jánošíkov“ opasok a vrecká vo veľ-
Ján Čačko
prezident Slovenského
združenia stomikov SLOVILCO
kosti asi ako desiatové vrecká. Po operácii bolesti prestali a ja som sa pomaly
prispôsoboval svojmu postihnutiu.
Museli ste zanechať prácu a všetko,
čo ste dovtedy robili?
Po operácii som bol ešte rok práceneschopný. Po roku som bol predvolaný na komisiu vo veci preverenia môjho
zdravotného stavu. Predseda komisie mi
oznámil, že môžem ísť do práce a dávajú ma do invalidného dôchodku. V tom
čase som pracoval v technických službách ako mechanik a vodič. Postupom
času ma zamestnávateľ preradil na
funkciu nákupcu a zásobovača. Túto
funkciu som zastával 4 roky. Po tomto
čase som sa dostal na pozíciu vedúceho
vnútropodnikovej kontroly. Riaditeľ TS
bol predsedom hokejového klubu TJ TS
Topoľčany a ponúkol mi robiť tajomníka
TJ v hokejovom oddiele, pretože vtedajší tajomník odstúpil z tejto funkcie pre
svoj vek (72 rokov). Túto funkciu som
vykonával popri zamestnaní a po 5 rokoch som ju už robil ako profesionálny
tajomník na plný úväzok. Funkciu tajomníka som robil do roku 1993. So stómiou
a hokejistami som precestoval polovicu
Európy a moji priatelia ani nevedeli, že
mám stómiu. Z postu tajomníka TJ som