PRÍBEHY ZO ŽIVOTA STOMIKOV
www.convatec.sk
Moja stómia má
už trinásť rokov
Mgr. Simona Stanková, Customer Service Specialist, zákaznícke centrum ConvaTec, Nitra
Podľa slov našej dlhoročnej čitateľky Drahomíry Fóglovej, život
so stómiou nebýva vôbec ľahký. Napriek ťažkým začiatkom však
našla spôsob, ako všetko zvládnuť sama. Prečítajte si, ako žije
so stómiou trinásty rok.
Na úvod by ste nám, pani Drahuška,
mohli povedať niečo o sebe...
Mám sedemdesiatpäť rokov. Bývam
v rodinnom dome v obci Šoporňa.
Žijem v domácnosti so synom a v susedstve
mám aj ďalších svojich blízkych,
pretože vo vedľajšom dome
býva môj vnuk s rodinou. Už dlhé
roky si užívam seniorský odpočinok,
počas ktorého sa venujem najmä čítaniu
kníh, vypĺňaniu tajničiek, lúšteniu
sudoku. No zo všetkého najradšej
pečiem pre svojich najbližších.
Stali ste sa onkologickou
pacientkou – stomičkou. Viete
nám popísať svoje začiatky s touto
diagnózu?
Rakovinu hrubého čreva mám od roku
2002. Vtedy som podstúpila prvú
operáciu. Päť rokov som nemala žiadne
problémy. Môj stav sa zhoršil v roku
2007. Musela som podstúpiť ďalšiu
operáciu a natrvalo som sa stala stomičkou.
Okrem tejto diagnózy ma trápia
aj iné. Mám problémy s pohybovým
ústrojenstvom, z čoho vlastne pramenili
tieto komplikácie. Vzhľadom na to,
že mám operované obe nohy a pohybujem
sa pomocou francúzskych bariel,
moje črevá nepracujú tak, ako by
mali. Hovorí sa tomu „sedavé črevá“.
Preto sa pán docent Korček po konzultácii
so mnou v spomínanom roku
rozhodol, že mi urobí vývod navždy.
Aké boli vaše prvé dni po operácii?
Ide totiž o veľmi zložitý zásah
do organizmu a každý sa s ním
vyrovnáva inak.
Začiatky boli ťažké, veľmi ťažké. Hneď
po operácii som si myslela, že to nezvládnem.
Personál nemocnice sa ma
snažil upokojiť tým, že mi odporučil
nájsť si niekoho, kto mi bude pomáhať
pri ošetrovaní stómie. To bolo pre
mňa nepredstaviteľné, lebo na sto
percent verím len sama sebe. Preto
som si stómiu skúšala ošetrovať
už v nemoci bez pomoci sestier. Boli
veľmi nápomocné a pri týchto mojich
prvých pokusoch mi aspoň slovne
asistovali. Navigovali ma krok po kroku,
ako postupovať. Môj život vtedy
nabral iný smer a musela som prísť na
to, ako situáciu zvládnuť bez cudzej
pomoci aj doma.
Aké to bolo po prepustení do
domácej starostlivosti? Ako ste to
všetko zvládli sama?
Najprv vám chcem vysvetliť, prečo sa
spolieham len sama na seba. Ide o to,
že som sa bála najmä toho, že niekto
iný by mi mohol pri ošetrení – i keď
neúmyselne – uškodiť. Bála som sa
Sestry boli veľmi nápomocné
a pri mojich prvých pokusoch
ošetriť si stómiu mi aspoň
slovne asistovali.
napríklad, že ošetrujúci nebude mať
dôkladne umyté ruky a do rany sa
mi dostane infekcia. Tiež som mala
obavy, že mi okolie stómie nevyčistí
dôkladne a mne sa zapáli koža. Preto
som vyvinula veľa úsilia a všetko sa
44