ROZHOVOR www . convatec . sk osídlením baktériami či plesňami , ako aj na zriedkavejšie kožné ochorenie pyoderma gangrenosum spojené s Crohnovou chorobou . Všetky tieto procesy patria jednoznačne a výlučne do starostlivosti dermatológa .
Už niekoľko rokov ste súčasťou manažmentu fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici . Ako vnímate túto prácu ? Ťažká otázka . V manažmente nemocnice pôsobím viac ako jednu dekádu . Časom sa táto práca stala skôr poslaním . Mnohokrát som si povedal , že už by aj stačilo , ale vždy príde nová výzva , ktorá človeka pohltí . Kto nikdy neriadil nemocnicu , a ešte takú , ako je „ rooseveltka “, nemôže pochopiť , ako funguje zdravotná starostlivosť na Slovensku . Čo zvonku vyzerá jednoducho , sa zrazu stáva takmer neriešiteľným problémom . Robiť medicínskeho riaditeľa či námestníka LPS v takej nemocnici , znamená byť dvadsaťštyri hodín a sedem dní v týždni po celý rok v strehu . Deň bez problému je krásny deň . Nakoniec sa ale na všetko zlé zabudne , keď stretnete pacienta či zamestnanca a on vyjadrí vďaku za všetko , čo človek urobil .
Čo sa vám spoločne s vedením nemocnice podarilo ? Čím by ste sa zviditeľnili ako nemocnica ?
Posledné dva roky sme boli vyhlásení za nemocnicu roka , čo predstavuje veľký úspech . Osobne ako úspech ma nažmentu vnímam najmä stabilizáciu nemocnice po ekono mickej a personálnej stránke , aj keď problémy v oboch oblastiach pretrvávajú neustále . Nemocnica je živý organizmus , o ktorý je potrebné starať sa veľmi citlivo , lebo každý neuvážený zásah ma ďalekosiahle následky , ktoré sa veľmi ťažko naprávajú . Základnou úlohou nemocnice je poskytovať čo najkvalitnejšiu , najmodernejšiu zdra votnú starostlivosť , ktorej výsledkom je spokojný a čo najlepšie vyliečený pacient . Zviditeľňovať Rooseveltovu nemocnicu nie je potrebné , ona sa zviditeľňuje v podstate sama – tým , čo sa v nej robí , kto v nej robí a v prvom rade spokojnosťou pacientov s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou . To však neznamená , že je všetko dokonalé , ani zďaleka nie . Stále je na čom pracovať , napríklad aj na zdanlivo jednoduchej skutočnosti , akou je empatia , ľudskosť , vzájomný rešpekt či už na strane zdravotného personálu , ale aj na strane pacientov a ich príbuzných .
Viete si predstaviť , že by ste sa v živote venovali niečomu inému ? V podstate aj viem , pred aj počas štúdia som sa priučil rôznym robotám , ale asi by mi chýbali pacienti . Neviem , čo konkrétne by som robil , možnože aj nič , ale z toho by som asi nevyžil . Vážim si každé zamestnanie , ktoré ľudia vykonávajú , je úplne jedno , o čo ide . Či pastier , či neurochirurg , dôležité je , aby sme svoju prácu vykonávali dobre . Nejakou zhodou okolností sa zo mňa stal lekár a riaditeľ nemocnice a snažím sa túto prácu robiť najlepšie , ako viem . Hodnotenie , či ju robím dobre , prenechávam na druhých .
Posledná otázka ,, mimo misu “, ako sa povie . Čo vás v živote naviac teší ? Bude to znieť ako klišé , no teším sa najmä , keď sú moji blízki zdraví , lebo vtedy človek môže vnímať svet krajšie a bezstarostnejšie a mať radosť aj z maličkostí .
u Ďakujem pekne v mene všetkých našich čitateľov a prajem veľa síl a hlavne zdravia .
•
12