Rómska Samária 2/2017 - Page 6

udalosť
Rómska košikárka Emília sa narodila 13 . apríla 1914 v Tíjole , v provincii Alméria , v Španielsku . V ten istý deň ju aj pokrstili . Jej rodina žila v príbytku vytesanom do skaly tak , ako to bolo zvykom pre tamojších Rómov . Hovorila jazykom svojich rodičov - andalúzskou rómčinou . Dostala typickú rómsku rodinnú výchovu . Odmalička sa učila pliesť prútené košíky , ktoré jej rodina predávala , aby mala na živobytie . Od pletenia mala Emília na rukách jazvy , o ktorých rozprávali aj jej spoluväzenkyne . V roku 1938 sa Emília vydala za Róma Juana Cortés podľa starobylej rómskej tradície .
Spoznanie Krista V roku 1936 v Španielsku vzrástlo náboženské prenasledovanie . Róm Juan nechcel nastúpiť na front . Aby sa vyhol vojenskej povinnosti , Emília mu naliala do
4 Rómska Samária

Matka - mučeníčka Prvá rómska žena Emília Fernandéz bola vyhlásená za blahoslavenú

Dňa 25 . marca 2017 v Španielsku blahorečil prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato 115 obetí prenasledovania kresťanov počas španielskej občianskej vojny v 30- tych rokoch minulého storočia . Medzi nimi bola aj Emília Fernández Ridríguez , rómska mučeníčka . Prinášame vám jej krátky životopis a modlitbu na jej príhovor .
očí niekoľko kvapiek modrej skalice , ktoré ho mali oslepiť na niekoľko dní . Keď vojenská stráž odhalila tento ich podvod , oboch uväznili : manžela do väzenia „ Ingenio “ v Almérii a Emíliu do inej väznice „ Cachias Colorás “ v tom istom meste ,
pretože v tom čase už bola tehotná .
Emíliu uväznili 21 . júna 1938 , spolu so skupinou štyridsiatich žien z Katolíckej akcie . Ich skupina postupne narástla až na tristo uväznených . Súd Emíliu
8 . júla 1938 odsúdil na šesť rokov odňatia slobody .
Jedna spoluväzenkyňa spomína : „ Večer sme sa schádzali po skupinách . Spolu sme spievali , tancovali , modlili sa a plakali . Koľko sĺz sme vyronili ! Boli sme
MODLITBA NA PRÍHOVOR BLAHOSLAVENEJ EMÍLIE
Bože , milosrdný Otče , silou Ducha Svätého si udelil svojej vernej služobníci Emílii , milosť svedčiť o Kristovi až do jej smrti . Na príhovor tejto blahoslavenej dcéry rómskeho národa , ktorá sa utiekala k nebeskej matke Márii , aby dokázala prekonať skúšku mučeníctva , vypočuj aj naše prosby , nás , ktorí sa ako ona utiekame pod Máriinu ochranu modlitbou svätého ruženca . Pomôž nám , aj na jej príhovor odovzdávať vieru novým generáciám . Skrze Krista nášho Pána . Amen .
zvyknuté modliť sa každý večer ruženec . Emília sa ho nevedela modliť . Prosila nás , aby sme ju to naučili .“ Lola , mladé dievča , ju s radosťou učila Otče náš , Zdravas Mária a Sláva Otcu . Lenže riaditeľka väznice sa dozvedela , že Rómka Emília sa naučila modliť sa . A tým sa pre ňu začala „ kalvária “.
Mučenícka smrť
Riaditeľka väzenia sa pod vyhrážkami i sľubmi chcela dozvedieť , kto ju naučil modliť sa . Keď Emília nikoho neprezradila , dala ju riaditeľka zatvoriť do samotky . Bola studená zima a jej situácia sa zhoršovala . Štyridsať dní pred pôrodom odoslala prosbu na úrad guvernéra , aby zobral do úvahy jej tehotenstvo i nalomené zdravie . Bohužiaľ , žiadna odpoveď neprišla .
Dňa 13 . januára 1939 o druhej ráno Emília porodila dcérku Angelu . Matka sotva prežila , mala silné krvácanie . Ležala na matraci na podlahe bez lekárskej pomoci . O piatej popoludní katechétka pokrstila jej dievčatko . V tú noc Emíliu s dcérkou urýchlene previezli do nemocnice . Bez akéhokoľvek vysvetlenia ju však po štyroch dňoch opäť vrátili do väzenia .
25 . januára 1939 o deviatej ráno Emília ukončila svoju „ kalváriu “ - zomiera opustená v samote . Nevyzradila svoju učiteľku modlitieb Lolu , ktorá nebola Rómka . Nezaprela svoju jednoduchú , ale za to živú vieru , ktorú nadobudla vo väzení . o . Peter Bešenyei
Prešovský vladyka J. Babjak zriadil Gréckokatolícku rómsku misiu Konala sa jubilejná 25. rómska púť v Gaboltove Prešov - Služba našej cirkvi v rómskych komunitách sa rozvíja už viac ako desaťročie. Tento rok sme vyvinuli snahu o zosystematizovanie tejto práce. Vďaka Bohu a všetkým zainteresovaným bola otcom arcibiskupom Jánom Babjakom k 1.8.2017 zriadená cirkevná organizácia: „Gréckokatolícka rómska misia“ (skratka GRM). Poslaním organizácie je prinášať posolstvo evanjelia, najmä ľuďom žijúcim v rómskych komunitách na území Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie, prostredníctvom rôznorodej pastoračnej, formačnej, duchovnej, kultúrnej a sociálnej činnosti, rozširovať a zastrešovať sieť gréckokatolíckych Gaboltov - V nedeľu 6. augusta sa konala jubilejná 25. rómska púť v Gaboltove, tradičnom pútnickom mieste v blízkosti Bardejova. Program púte sa začal modlitbou svätého ruženca, ktorú viedol farár Štefan Hrbček z Lomničky so svojimi veriacimi. Nasledovalo hudobné pásmo Bararas, centier pre Rómov a iné špecifické siete podporujúce jej službu a aktivity, a tiež prispievať či duchovnými koreňmi. Riaditeľom sa stal o. Martin Mekel. Zároveň, ako je aj v S ymbolika loga grm Základným motívom je písmeno G (ako gréckokatolícka…). Skladá sa z oblúkovej časti, ktorá vyjadruje cestu a tiež smer. Tyrkysová farba cesty vyjadruje, že prináša pokoj tým, ktorí po nej kráčajú. Končí pri postave, ktorá vyjadruje potrebu vodcovstva v rómskej misii a symbolicky predstavuje Ježiša. Ten volá ľudí, ktorí sa pripájajú a postupne vstupujú na cestu pokánia a nasledovania. Tvoria spoločenstvo, ktoré má oči upriamené na Krista, ktorý bol ukrižovaný pre ich spásu a stal sa zmŕtvychvstalým Pastierom, ktorý ich pasie pre večný život. k prevencii rasizmu a xenofóbie, ako aj napomáhať zmiereniu komunít s odlišnými sociálnymi, kultúrnymi poslaní GRM uvedené, vznikli ďalšie dve cirkevné organizácie, ktoré GRM zastrešuje: „Grécko ]0XB\HZ\XHܙ\B\Zݸ'XY]q/BˈYܛH1#Zh[BH8'ܰX]0XB\HZ\XHܙ\B\H1/]Xݱbx'œXY]q/Hˈ[۝0[B^ZKZœY]H]HZ^\ZBܰX]0XBܛXq#[H[[HB[݈1#q#X]KYBܙ[^q#[XoYZ‘ԓHH[Y[XB[[HܰHpHB\HYpqhH][K\[K1oH1#Z[iBԓH[\YHXݛBXY[YHH\][YB#Y[Y]\XXX\HY0K[HZZXY\H\b^݈B[qoݘ[iHqhZX\XXXH\BZ\]Hqh[ݜB\X\\KˈX\[YZ[/ H[B؜ݛ/XZ#Z[H\ښ[H[ݚXBXX\XؘB[ݜZܙ\Kq#[H\XZ[YH›[0[ZHܙ[^XX[ZKZpqh[ݜ[B؜ݛ/XH[KHYH\ڙ[HœڙZHQqaQBˈ؜ݛ/XBpZZX؛\XXHZݛœޙY[H8$qo[0HHۘHZ[[ܚK\[B[HX[^ݘqiH[qo]#[XZ]0KYY[HYH]HBqo[HXHp[BXhZYH[HؘB[ݘK0qh]ܙB\Y\Y[\ܚ\YZ\HHH0HHBHpZ[B؜ݛ/XHB[HHX[B]KH\ܘq#[B[HؘH/B؜ݛ/XHYq/[B"Bܘ[H[XHY\XXH0H\hp[KܰHH\][H]BH[Y0H؜ݛ/XKHY[H[ZݙZqoK؜ݛ/XBpZZZH]BݰZ\ܘq#[Z˜[H[K™؜ݛ/XZ1#Z[B\[HZqoܰH\][H[BH]HHqo^HYZHK\ښ[HYHHZ\ZZY\H[XBڙZH[Hqi[KY0ۘHp[YB\0[ݘ[X[™؜ݛ/XX1#Z[0B0[K1oHH[YB[ݘqiHYݱhY][Bqo]ݰ[]H[0][]KݙZ][[^XZKޝڝHZ]HB؜ݛ/XKY\Hܛ/ݰB۰[ZH1/]Xp\ܛB)x"Q1bH Mˈ\[XB MHZX[ۘ[H#[BܰqoݰH\Hœ\ZYKݛڰ[H]HBHH\ڛB]Y[\B#Y[”ۘZݘHH1#Y[H˂]HZܚ[BHpX[ZHb^ZBZXX[›Z[\H1#X\œ#[Z[]HBޛ][XHKݛڙZp[ZH^ZZYBZ][X[ݎ Y\[HZZ][ZB[p[]H\[^YY^Bܝ0\ˈ\X\\ؙ\\Y[[X1o]HYHH^ZXYXiHH\iKؚYZBX[HqoiHYXiHHܚ\HBX[qiHݛڈ1o] ]\ؚ[HZB]H]\Z][HHBؙ]KY\[\[]1oHH\[]0Z]0XZb^HH[p[XH]XXHH^YqiKܰB\\H][qbHH]q#Z[B[qiHKؘZH\[H[H[]HB[H^YHޙ[H1o]B^\[Hܚ\KHYp[KܰHHX[HXqiH0HhY]H\XXK0^[\X\\ؙ\/]Xp\H]b0ZݰB۰[ZH]]ܚB)x"SZ\ZYq/HYB\HXݛB#Y[BY\HܰqoݙZHq#X[H[]BZ\ZZqo[K]\]H؛][Bݛڰ[H8'Z\Z[x']HqhZHY؛XBY\b[ZHX^Z ݘZ[1#Z[K[q#][Kq#Z[JK0[[HZ\ZZY[BHݰHB0\qoH[qhZN'Z\YHܙHY\K'[]XYB[p[HZHhY]XZ\[۰\݋ܰB0ؚ[HܰqoݙZBHXZZY\qhZXܙXX \ܚXHH0X܈H\X\݈Xݛ[Hݛ[[BܰX]0XBܛXq#[H[HH[݂1#q#X]HHHۘH]X^[\]#[[\ܚXBH0X܈H\݂Xݛ[Hݛ[[Kqo][HYHoZ1#X\œX\Z]XKޛ][XBX\ZHHZœڛ݋1#X\YZœ#Y[K0]HYBo[H/X\H0[ݚBqoH\ݚK\YH0؜HHZH]]0Bq#X[H0]\HYYBXHYݘqiHXۙBX]q/K\[KZHXZ#X\[h[HY]HHHݙY[HHZB0^H8'O'#X\i[Bܘ[]HH[BH[Y0XKKYqhZHHݰ0H]\YKޘZoZ1#X\œHYKZYXHHoZZ[Kˈ[۝0[^Z”[ݚXHZ]H؜ݛ/XX1#Z[XXݛڛH0BܰHHڙZHܰX]XZ™ܛXq#[Z[HH[݈1#q#X]BH[ݙZ\[H0YB^qh[Y[H0\XH[YH\p\YYHݙ[[HH\[H\K\Yݘ[H[X[[]B\[]HZ][[]HY\[ݚBX[ݚKH]]XHBݰ0HqhXHhZX[H\X\\BHYYHYHH[݈BY[hZ[HHۙ\[ZH\\݂ݙ[H[ۜˈ\\Hؙ\K\X\\ؙ\]][0Z݈Bܘ]B0HHHH0HXH