udalosť
Rómska košikárka Emília sa narodila 13 . apríla 1914 v Tíjole , v provincii Alméria , v Španielsku . V ten istý deň ju aj pokrstili . Jej rodina žila v príbytku vytesanom do skaly tak , ako to bolo zvykom pre tamojších Rómov . Hovorila jazykom svojich rodičov - andalúzskou rómčinou . Dostala typickú rómsku rodinnú výchovu . Odmalička sa učila pliesť prútené košíky , ktoré jej rodina predávala , aby mala na živobytie . Od pletenia mala Emília na rukách jazvy , o ktorých rozprávali aj jej spoluväzenkyne . V roku 1938 sa Emília vydala za Róma Juana Cortés podľa starobylej rómskej tradície .
Spoznanie Krista V roku 1936 v Španielsku vzrástlo náboženské prenasledovanie . Róm Juan nechcel nastúpiť na front . Aby sa vyhol vojenskej povinnosti , Emília mu naliala do
4 Rómska Samária
Matka - mučeníčka Prvá rómska žena Emília Fernandéz bola vyhlásená za blahoslavenú
Dňa 25 . marca 2017 v Španielsku blahorečil prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato 115 obetí prenasledovania kresťanov počas španielskej občianskej vojny v 30- tych rokoch minulého storočia . Medzi nimi bola aj Emília Fernández Ridríguez , rómska mučeníčka . Prinášame vám jej krátky životopis a modlitbu na jej príhovor .
očí niekoľko kvapiek modrej skalice , ktoré ho mali oslepiť na niekoľko dní . Keď vojenská stráž odhalila tento ich podvod , oboch uväznili : manžela do väzenia „ Ingenio “ v Almérii a Emíliu do inej väznice „ Cachias Colorás “ v tom istom meste ,
pretože v tom čase už bola tehotná .
Emíliu uväznili 21 . júna 1938 , spolu so skupinou štyridsiatich žien z Katolíckej akcie . Ich skupina postupne narástla až na tristo uväznených . Súd Emíliu
8 . júla 1938 odsúdil na šesť rokov odňatia slobody .
Jedna spoluväzenkyňa spomína : „ Večer sme sa schádzali po skupinách . Spolu sme spievali , tancovali , modlili sa a plakali . Koľko sĺz sme vyronili ! Boli sme
MODLITBA NA PRÍHOVOR BLAHOSLAVENEJ EMÍLIE
Bože , milosrdný Otče , silou Ducha Svätého si udelil svojej vernej služobníci Emílii , milosť svedčiť o Kristovi až do jej smrti . Na príhovor tejto blahoslavenej dcéry rómskeho národa , ktorá sa utiekala k nebeskej matke Márii , aby dokázala prekonať skúšku mučeníctva , vypočuj aj naše prosby , nás , ktorí sa ako ona utiekame pod Máriinu ochranu modlitbou svätého ruženca . Pomôž nám , aj na jej príhovor odovzdávať vieru novým generáciám . Skrze Krista nášho Pána . Amen .
zvyknuté modliť sa každý večer ruženec . Emília sa ho nevedela modliť . Prosila nás , aby sme ju to naučili .“ Lola , mladé dievča , ju s radosťou učila Otče náš , Zdravas Mária a Sláva Otcu . Lenže riaditeľka väznice sa dozvedela , že Rómka Emília sa naučila modliť sa . A tým sa pre ňu začala „ kalvária “.
Mučenícka smrť
Riaditeľka väzenia sa pod vyhrážkami i sľubmi chcela dozvedieť , kto ju naučil modliť sa . Keď Emília nikoho neprezradila , dala ju riaditeľka zatvoriť do samotky . Bola studená zima a jej situácia sa zhoršovala . Štyridsať dní pred pôrodom odoslala prosbu na úrad guvernéra , aby zobral do úvahy jej tehotenstvo i nalomené zdravie . Bohužiaľ , žiadna odpoveď neprišla .
Dňa 13 . januára 1939 o druhej ráno Emília porodila dcérku Angelu . Matka sotva prežila , mala silné krvácanie . Ležala na matraci na podlahe bez lekárskej pomoci . O piatej popoludní katechétka pokrstila jej dievčatko . V tú noc Emíliu s dcérkou urýchlene previezli do nemocnice . Bez akéhokoľvek vysvetlenia ju však po štyroch dňoch opäť vrátili do väzenia .
25 . januára 1939 o deviatej ráno Emília ukončila svoju „ kalváriu “ - zomiera opustená v samote . Nevyzradila svoju učiteľku modlitieb Lolu , ktorá nebola Rómka . Nezaprela svoju jednoduchú , ale za to živú vieru , ktorú nadobudla vo väzení . o . Peter Bešenyei
Prešovský vladyka J. Babjak zriadil Gréckokatolícku rómsku misiu Konala sa jubilejná 25. rómska púť v Gaboltove
Prešov - Služba našej
cirkvi v rómskych
komunitách sa rozvíja už
viac ako desaťročie. Tento
rok sme vyvinuli snahu
o zosystematizovanie
tejto práce. Vďaka Bohu a
všetkým zainteresovaným
bola otcom arcibiskupom
Jánom Babjakom k
1.8.2017 zriadená
cirkevná organizácia:
„Gréckokatolícka
rómska misia“ (skratka
GRM). Poslaním
organizácie je prinášať
posolstvo evanjelia,
najmä ľuďom žijúcim v
rómskych komunitách
na území Prešovskej
gréckokatolíckej
archieparchie,
prostredníctvom
rôznorodej pastoračnej,
formačnej, duchovnej,
kultúrnej a sociálnej
činnosti, rozširovať
a zastrešovať sieť
gréckokatolíckych Gaboltov - V nedeľu 6. augusta sa
konala jubilejná 25. rómska púť v
Gaboltove, tradičnom pútnickom mieste
v blízkosti Bardejova. Program púte
sa začal modlitbou svätého ruženca,
ktorú viedol farár Štefan Hrbček
z Lomničky so svojimi veriacimi.
Nasledovalo hudobné pásmo Bararas,
centier pre Rómov a
iné špecifické siete
podporujúce jej službu a
aktivity, a tiež prispievať
či duchovnými koreňmi.
Riaditeľom sa stal o.
Martin Mekel.
Zároveň, ako je aj v
S ymbolika loga grm
Základným motívom je písmeno G (ako gréckokatolícka…).
Skladá sa z oblúkovej časti, ktorá vyjadruje cestu a tiež smer.
Tyrkysová farba cesty vyjadruje, že prináša pokoj tým, ktorí
po nej kráčajú. Končí pri postave, ktorá vyjadruje potrebu
vodcovstva v rómskej misii a symbolicky predstavuje Ježiša.
Ten volá ľudí, ktorí sa pripájajú a postupne vstupujú na cestu
pokánia a nasledovania. Tvoria spoločenstvo, ktoré má oči
upriamené na Krista, ktorý bol ukrižovaný pre ich spásu a stal
sa zmŕtvychvstalým Pastierom, ktorý ich pasie pre večný život.
k prevencii rasizmu
a xenofóbie, ako aj
napomáhať zmiereniu
komunít s odlišnými
sociálnymi, kultúrnymi
poslaní GRM uvedené,
vznikli ďalšie dve
cirkevné organizácie,
ktoré GRM zastrešuje:
„Grécko ]0XB\HZ\XHܙ\B\Zݸ'XY]q/BˈYܛH1#Zh[BH8'ܰX]0XB\HZ\XHܙ\B\H1/]Xݱbx'XY]q/Hˈ[0[B^ZKZY]H]HZ^\ZBܰX]0XBܛXq#[H[[HB[݈1#q#X]KYBܙ[^q#[XoYZԓHH[Y[XB[[HܰHpHB\HYpqhH][K\[K1oH1#Z[iBԓH[\YHXݛBXY[YHH\][YB#Y[Y]\XXX\HY0K[HZZXY\H\b^݈B[qoݘ[iHqhZX\XXXH\BZ\]Hqh[ݜB\X\\KˈX\[YZ[/H[Bݛ/XZ#Z[H\ښ[H[ݚXBXX\XؘB[ݜZܙ\Kq#[H\XZ[YH[0[ZHܙ[^XX[ZKZpqh[ݜ[Bݛ/XH[KHYH\ڙ[HڙZHQqaQBˈݛ/XBpZZX؛\XXHZݛޙY[H8$[0Yqo[0HHۘHZ[[ܚK\[B[HX[^ݘqiH[qo]#[XZ]0KYY[HYH]HBqo[HXHp[BXhZYH[HؘB[ݘK0qh]ܙB\Y\Y[\ܚ\YZ\HHH0HHB[XHpZ[Bݛ/XHB[HHX[B]KH\ܘq#[B[HؘH/Bݛ/XHYq/[B"Bܘ[H[XHY\XXH0H\hp[KܰHH\][H]BH[Y0Hݛ/XKHY[H[ZݙZqoKݛ/XBpZZZH]BݰZ\ܘq#[Z[H[Kݛ/XZ1#Z[B\[HZ[0YqoܰH\][H[BH]HH[0Yqo^HYZH[ZK\ښ[HYHHZ\ZZY\H[XBڙZH[Hqi[KY0ۘHp[YB\0[ݘ[X[ݛ/XX1#Z[0B0[K1oHH[YB[ݘqiHYݱhY][Bqo]ݰ[]H[0][]KݙZ][[^XZKޝڝHZ]HBݛ/XKY\Hܛ/ݰB۰[ZH1/]Xp\ܛB)x"Q1bHMˈ\[XBMHZX[ۘ[H#[BܰqoݰH\H\ZYKݛڰ[H]HBHH\ڛB]Y[\B#Y[ۘZݘHH1#Y[H˂]HZܚ[BHpX[ZHb^ZBZXX[Z[\H1#X\#[Z[]HBޛ][XHKݛڙZp[ZH^ZZYBZ][X[ݎY\[HZZ][ZB[p[]H\[^YY^Bܝ0\ˈ\X\\ؙ\\Y[[X1o]HYHH^ZXYXiHH\iKؚYZBX[Hqo[oiHYXiHHܚ\HBX[qiHݛڈ1o]]\ؚ[HZB]H]\Z][HHBؙ]KY\[\[]1oHH\[]0Z]0XZb^HH[p[XH]XXHH^YqiKܰB\\H][qbHH]q#Z[B[qiHKؘZH\[H[H[]HB[H^YHޙ[H1o]B^\[Hܚ\KHYp[KܰHHX[HXqiH0HhY]H\XXK0^[\X\\ؙ\/]Xp\H]b0ZݰB۰[ZH]]ܚB)x"SZ\ZYq/HYB\HXݛB#Y[BY\HܰqoݙZHq#X[H[]BZ\ZZqo[K]\]H؛][Bݛڰ[H8'Z\Z[x']HqhZHY؛XBY\b[ZHX^Z
ݘZ[1#Z[K[q#][Kq#Z[JK0[[HZ\ZZY[BHݰHB0\qoH[qhZN'Z\YHܙHY\K'[]XYB[p[HZHhY]XZ\[۰\ܰB0ؚ[HܰqoݙZBHXZZY\qhZXܙXX\ܚXHH0X܈H\X\݈Xݛ[Hݛ[[BܰX]0XBܛXq#[H[HH[݂1#q#X]HHHۘH]X^[\]#[[\ܚXBH0X܈H\݂Xݛ[Hݛ[[Kqo][HYHoZ[H1#X\X\Z]XKޛ][XBX\ZHHZڛ1#X\YZ#Y[K0]HYBo[H/X\H0[ݚBqoH\ݚK\YH0HHZH]]0Bq#X[H0]\HYYBXHYݘqiHXۙBX]q/K\[KZHXZ#X\[h[HY]HHHݙY[HHZB0^H8'O'#X\i[Bܘ[]HH[BH[Y0XKKYqhZHHݰ0H]\YKޘZoZ[H1#X\HYKZYXHHoZZ[Kˈ[0[^Z[ݚXHZ]Hݛ/XX1#Z[XXݛڛH0BܰHHڙZHܰX]XZܛXq#[Z[HH[݈1#q#X]BH[ݙZ\[H0YB^qh[Y[H0\XH[YH\p\YYHݙ[[HH\[H\K\Yݘ[H[X[[]B\[]HZ][[]HY\[ݚBX[ݚKH]]XHBݰ0HqhXHhZX[H\X\\BHYYHYHH[݈BY[hZ[HHۙ\[ZH\\݂ݙ[H[ۜˈ\\Hؙ\K\X\\ؙ\]][0Z݈Bܘ]B0HHHH0HXH