137
Sigmund Freud sa narodil 6. mája 1856 v meste Příbor vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii a zomrel 23. septembra 1939 v Londýne v Spojenom kráľovstve. Bol rakúsky lekár, psychológ a psychiater, univerzitný profesor neuropatológie vo Viedni a zakladateľ psychoanalýzy.
Vekový rozdiel medzi jeho otcom a matkou bol 20 rokov. V roku 1860 rodina odchádza do Viedne, hlavného mesta Rakúsko-Uhorska. So svojimi židovskými koreňmi sa pričleňujú k mnohopočetnej komunite židov koncentrovanej v Leopoldstadte.
Po príchode rodiny do Viedne navštevoval miestnu základnú školu. V roku 1866 navštevoval gymnázium v Leopoldstadte, ktoré ako nadaný študent v roku 1873 úspešne dokončil. Ako sedemnásťročného ho prijali na Viedenskú univerzitu. V odbore všeobecné lekárstvo úspešne spromoval v roku 1881. Nasledujúci rok sa spoznáva s Marthou Bernaysovou. Pochádzala z bohatej rodiny. Ako mladý vedec pracoval v laboratóriu, kde nedosahoval vysoký zárobok. Tak im obom nebolo dopriate sa zosobášiť. Vzali sa až v roku 1887. Z ich spoločného manželstva vzišlo šesť detí.
„ Traduje sa, že Freud sa so svojou manželkou pohádal jediný raz – pri zaváraní húb.
Jeden z nich tvrdil, že majú ísť do fľašky spolu s nožičkou, druhý, že bez.“ Takúto príhodu vyťahuje Jiří Adamec pri snahe ilustrovať, akým človekom tento viedenský neurológ a psychológ židovského pôvodu vlastne bol. Rovnako sa hovorí, že svojej žene, na manželstvo s ktorou čakal niekoľko rokov, bol celoživotne verný.
Experti sa zhodujú, že Freud bol láskavý, spravodlivý, humanisticky založený muž, ktorý nepestoval voči ľuďom žiadnu povýšenosť. „ Bol veľmi vzácnou a v istom zmysle aj nešťastnou osobnosťou – v tom, že dlhodobo narážal na kritiku a odmietanie. To, že dokázal vydržať na svojej pozícii, svedčí o tom, že musel byť veľmi vytrvalý a presvedčený o význame toho, čo hľadal,“ tvrdí Michael Šebek, psychológ a psychoanalytik.
Čo ho vlastne ako vedca na našej sexualite toľko priťahovalo? Prečo veril, že v nej nájde nejaký zásadný kľúč k duši človeka? Vycítil, že pokiaľ jeho súčasníci sexualitu natoľko urputne ukrývajú, svedčí to o jej obrovskom význame. „ Freud chápal svoj odvážny ponor do matérie, ktorá iným páchla, ako odvážnu výpravu do hlbín, ktorá skrýva kus pravdy o človeku, bez ktorej všetky výpovede, dívajúce sa len na svetlý a lesklý povrch života, sa môžu stať nebezpečnou frázou,“ píše o ňom kňaz a teológ Tomáš
137