Už sedím v pohodlnom
kresle. Napäto očakávam
film. Zastiera sa opona. Už
prvé scény vo mne vyvo-
lávajú nepríjemný pocit.
Sledujem príbeh Olgy. Vraví,
že ju týrali, bili a šikanovali.
Že hlavný aktér bývala jej
sestra a otec, ale ani mama
vraj neostávala pozadu.
Som svedkom scén, kedy
ju kopú na dlážke, osočujú
a nerozumejú jej. Strá-
cam sa v tvárach. Ako pri
každom filme, aj tu mi prídu
neznesiteľne rovnaké. Ple-
tiem si Olgu s jej známymi,
strácam niť, kto čo vraví.
--------
Po nekonečne dlhých
nudných scénach, opäť
chytám niť uniknutých
myšlienok. Olga zrazu vraví,
že má veľmi príjemného mi-
lujúceho otca. Že sa s ním
stretáva. Ten samotný fakt
moju myseľ odpáli na ďalších
desať minút. Nerozumiem.
Nevravela, že ju otec týral?
Otravujem mojich susedov.
Dožadujem sa vysvetle-
nia. Ničoho si nevšimli. Ale
Olga o pár minút informáciu
opakuje. Miluje svojho otca,
menuje ho, spomína na neho
v dobrom. Víťazoslávny pocit
nachvíľu prebíja zmätenú
mrzutosť a stretám sa s
nechápavými pohľadmi svo-
63