posádky postupne umierajú
a vyhliadky do budúcnos-
ti začínajú byť čím ďalej
mizivejšie a začína ísť len
o to, ako zabrániť globálnej
katastrofe, ktorá by mohla
nastať, keby sa náhodou Cel-
vin rozhodol navštíviť našu
Zem.
Stopáž Života je prime-
raná, nie zbytočne dlhá,
takže film nudí len občas,
a keď už, tak popritom aspoň
pracuje s atmosférou, vďaka
ktorej si z kina odnesiete pri-
jemné zimomriavky.
Tento horor však nie
je iba klišovitá vykrádačka
a prináša i niekoľ ko zaujíma-
vých prvkov. Jedným z nich
je napríklad výskumník
Hugh, ktorý si stav beztiaže
užíva hlavne preto, lebo za
normálnych okolností je jeho
telo pripútané k invalidnému
vozíku. Čo sa týka Ariyona
Bakera, jeho postavu možno
radiť k tým najvýraznejším.
Čo sa týka hororového klišé,
dovolím si tvrdiť, že nie je
až také do očí bijúce, ako
by sa pri podobných fil-
moch dalo čakať. Čo som
naopak nečakal, je úvodná
scéna s chytaním poletujúcej
družice. Tá scéna pôsobí
natoľ ko prehnane (ale ťažko
niečo také vyvrátim, keďže
som ešte nebol v kozme), že
ihneď vám bude jasné, s akou
vážnosťou sa k filmu pristu-
povalo.
Popri filmoch ako Sun-
shine (2007), Gravitácia
(2013), či dnes už kultovom
Interstellare (2014) sa Život
(2017) stratí, podobne ako
aj film Pasažieri (2016) ho
možno považovať za veľmi
pozerateľnú jednorazovku.
Tentoraz to však nebude
žiadna vesmírna romantika,
ale komorný, klaustrofobický
thriller s prvkami hororu.
A čo dodať na záver? - asi
iba toľ ko, že určite poteší
každého fanúšika
„dobrých“ koncov...
61