srdcový tep a cievy sa zúžia akoby v kŕči. Teraz sa týmto ľuďom rovnako zvýšil tep, ale cievy zostali uvoľnené – takýto stav sa oveľa viac podobá tomu, ako sa naše telo správa vo chvíľach radosti a odvahy. Tento biologický stav je omnoho zdravší a môže predstavovať kľúčový rozdiel medzi srdcovou príhodou v 50-ke a nažívaním si až do 90-ky. Nové prieskumy odhaľujú, že na tom, ako o strese zmýšľame, naozaj záleží.
Ešte stále nekončíme, veda si pripravila čerešničku na torte – stres nás robí spoločenskými. Na scénu prichádza hormón oxytocín. S roztomilou prezývkou „ hormón lásky“ tento chlapík nastavuje sociálne inštinkty sídliace v mozgu. Navádza nás robiť veci, ktoré posilňujú blízke vzťahy, empatiu, ochotu pomôcť. Toto všetko je o ňom známe, no veľa ľudí nevie, že oxytocín je stresový hormón. Je takou istou súčasťou stresu ako adrenalín, ktorý zrýchľuje tep a dych. Keď sa počas stresu oxytocín vylúči, nabáda nás hľadať podporu. Postrkuje nás niekomu sa vyrozprávať a takisto nám pomáha všimnúť si, keď trpí niekto z nášho okolia. Keď život ide od deviatich k piatim, oxytocín chce, aby sme sa obklopili tými, ktorým na nás záleží. Jeho účinky sú však nie iba psychické, ale aj fyzické. On je ten, čo umožňuje cievam zostať v uvoľnení. Pomáha srdcovým bunkám regenerovať sa a uzdraviť sa z akéhokoľvek poškodenia vyvolaného stresom. Najkrajšie na tom celom je, že tvorba oxytocínu sa ešte znásobuje, keď sa skutočne socializujeme a trávime čas s druhými.
Odpoveď nášho tela na stres má teda zabudovaný mechanizmus na to, ako si vytvoriť stresovú odolnosť – je ním spojenie medzi ľuďmi. Negatívne účinky stresu na naše zdravie nie sú nevyhnutné. Spôsob, akým rozmýšľame a akým konáme, dokáže zmeniť spôsob, akým stres prežívame. Keď si zvolíme vidieť reakciu na stres ako užitočnú, vytvoríme si biológiu odvahy. A keď si zvolíme byť v kontakte s ostatnými, vytvoríme si voči stresu odolnosť. Neznamená to, že by sme stres mali vyhľadávať, ale keď už príde, máme návod, ako s ním správne naložiť.
Článok by
Danielle
95