ho rastu zaručená. Ale ak
jeden potrebuje spoluprácu
iného človeka z odboru,
veľmi ťažko sa hľadá.
Ďalší bod možno súvisí
práve so spomínanou ano-
nymitou, kde všetci vyzerajú
byť ako samostatná jednot-
ka, či už ako jedinec alebo
v menšej skupinke. Chýba
mi tu určitá kolektívnosť.
Ak sa niekto niečo aj doz-
vie, necháva si to pre seba.
Takže rýchlosť študentskej
informačnej siete sa tu dá
prirovnať k pohybu častíc
tesne nad absolútnou nulou.
A úprimne, netuším, či je to
tým, že ľudia môjho veku už
nemajú potrebu riešiť či je
niekto nízky alebo vysoký,
nahý či chlpatý alebo je to
len tým, že nad rýchlosťou
sietí v SUŠ TN už stojí hádam
len rýchlosť samotného svet-
la. Na jednu stranu chýba tu
to známe kolektívne vedo-
mie o dátume riaditeľského
voľna dávno predtým ako
sa prvotný nápad zrodí v
riaditeľovej mysli, na stranu
druhú, o vašom náhodnom
voňavom spoločenskom
faux-pas uprostred chodby
sa nedozvie len tak niekto.
Pochybujem však, že
by mal ten môj kolektív pro-
blém. Úroveň tolerancie a
prijatia je až neuveriteľná,
čo je pomerne prekvapu-
80
júce vzhľadom na fakt, že
sa jedná o súkromnú školu
v Bratislave. Veď tu predsa
musia byť deti zazobaných
blaváckych podnikateľov,
nie? Nuž, to je niečo, čo
nelezie do hlavy ani mne.
Možno som chytila len su-
per spolužiakov. Alebo je to
tým, že kolektív ľudí okolo
dvadsiateho druhého roku v
priemere už nemá potrebu sa
zaoberať vecami, ktoré fas-
cinujú mozog tínedžerský?