[ Básnik a kyvadlo ]
Tisíce slov v sebe nosí Pomaly sa životom predierajúc putuje nevedno kam...
Starý muž z krajiny zázrakov, kde zázraky prestali existovať Prechádza sa po pláži počas búrky a načúva vlnám rozbúreného mora
Už ani spev sirén ho nezvábi ani vôňa mora mu nie je dosť Už ani slávik v klietke nezaspieva mu pre radosť
Jediné čo zostalo mu sú jeho verše a láska blízkych.. Verše popretkávané snami, túžbami a pavučinou starých lží, ktoré postupne zmyl čas
Keď tu zrazu sa hladina vzbúri a hrozivá vlna sa dvíha Zaplaví pobrežie a básnik odpláva spolu s vlnou
Jediné, čo po ňom zostalo je list papiera, brko a kyvadlo, ktoré nosil so sebou
Na liste papiera Jediný verš je napísaný:“ Toto je moje requiem”
Odišiel... Zomrel sám, no milovaný Milovaný jeho veršami a lyrickými hrdinami
Básnik vytiahne svoj verný zošítok, sadá si k moru a píše... Slovo za slovom Frázu za frázou Slohu za slohou
Píše a čas mu prestáva dávať zmysel Sedí naďalej pokojne Lebo vie, prečo prišiel A tak stále ďalej dáva slová na papier
Hromy silnejú, bleskov pribúda Hladina mora búri sa stále viac No on neuteká, nevstáva
Čaká...
Čaká nevedno prečo, nevedno na čo Vie to zatiaľ on sám... Cíti... Cíti že to prichádza... Už len chvíľa
54