kus papiera s potlačenými písmenami mal určiť môj osud – vezmú ma alebo si mám hľadať prácu ? To bola zásadná otázka počas celého augusta . S napätím som očakávala obálku , dovolím si povedať , že ešte viac ako všetci 11 roční čarodejníci . Nakoniec obálka prišla , no ako naschvál som vtedy bola odcestovaná , takže danú novinku som sa dozvedela od rodičov cez telefón – v obálke bol list a na ňom veľ kými tlačenými písmenami slovo PRIJATÁ ! Spadol mi kameň zo srdca a strach nahradila radosť a pokoj v duši . Z nejakého dôvodu mám vždy , čo sa študijných záležitostí týka , šťastie .
Nastali bežné vybavovačky ako zápis či vypísanie indexu a podobné veci . To bolo v pohode , no potom prišiel 26 . september a teda prvý deň školy . Všetko bolo v poriadku do chvíle , kým sa vlak , ktorý šiel do Trnavy , nepokazil . Ako je u mňa zvykom , vždy všade chodím skôr ( občas sa mi podarí aj o hodinu skôr ) a tak ma táto situácia trochu zaskočila a začala som panikáriť , no nakoniec som stihla prísť . Uskutočnila sa úvodná ceremónia a neskôr bol program , kde sa okrem iného dala vyhrať fakultná mikina či podobné drobnosti . Na druhý deň už prebiehala normálna výuka . Počas semestra som si našla aj pár kamarátov , s pár spolužiakmi som si síce nesadla , no to k tomu patrí . Práve vďaka tým super kamarátom som však celý semester prežila v radosti , najmä počas hrania Cards against humanity .
Dikobraz
51