kus papiera s potlačenými písmenami mal určiť môj osud – vezmú ma alebo si mám hľadať prácu? To bola zásadná otázka počas celého augusta. S napätím som očakávala obálku, dovolím si povedať, že ešte viac ako všetci 11 roční čarodejníci. Nakoniec obálka prišla, no ako naschvál som vtedy bola odcestovaná, takže danú novinku som sa dozvedela od rodičov cez telefón – v obálke bol list a na ňom veľ kými tlačenými písmenami slovo PRIJATÁ! Spadol mi kameň zo srdca a strach nahradila radosť a pokoj v duši. Z nejakého dôvodu mám vždy, čo sa študijných záležitostí týka, šťastie.
Nastali bežné vybavovačky ako zápis či vypísanie indexu a podobné veci. To bolo v pohode, no potom prišiel 26. september a teda prvý deň školy. Všetko bolo v poriadku do chvíle, kým sa vlak, ktorý šiel do Trnavy, nepokazil. Ako je u mňa zvykom, vždy všade chodím skôr( občas sa mi podarí aj o hodinu skôr) a tak ma táto situácia trochu zaskočila a začala som panikáriť, no nakoniec som stihla prísť. Uskutočnila sa úvodná ceremónia a neskôr bol program, kde sa okrem iného dala vyhrať fakultná mikina či podobné drobnosti. Na druhý deň už prebiehala normálna výuka. Počas semestra som si našla aj pár kamarátov, s pár spolužiakmi som si síce nesadla, no to k tomu patrí. Práve vďaka tým super kamarátom som však celý semester prežila v radosti, najmä počas hrania Cards against humanity.
Dikobraz
51