Opus musicum 4/2019 | Page 52

spracovaní pomáhala vyniknúť hereckej a hudobnej zložke. V prvom obraze nám inscenátori len náznakovo priblížili situovanie deja. Biela plachta so vzormi ružových jarných kvetov v pozadí a v strede umiestnená hojdačka s modelom malebnej vidieckej krajinky boli pre diváka výtvarne dostačujúcimi znakmi pre vlastné dotvorenie predstavy o prostredí. Obr. 3 Úvodný obraz idilické vidieckeho prostredia s nádychom infantilnosti je s ďalším výtvarným spracovaním vo výraznom kontraste, foto Martin Popelář. Červené vankúše či svetelné inštalácie v tvare sŕdc inscenátori používali ako znaky prostredia vykričaných domov. Zlaté krabice a dekorácie v podobe rôznych sošiek a búst a červený gauč boli zase scénografickými znakmi predstavujúcimi prostredie Tomovho luxusne vybaveného príbytku. Význam zlatých krabíc rozložených v priestore bol však omnoho širší, než len púhe prezentovanie bohatstva postavy. Pod krabicami sa totiž ukrývali náhrobné kríže, ktoré sa na javisku postupne odokrývali po Tomovom finančnom a osobnom bankrote, znamenajúcom fatálny koniec hlavnej postavy. Gradáciu príbehu podporilo použitie točiacej plošiny, ktorá plnila významotvornú rolu, keď ponúkla vhľad do vnútorného sveta postavy Toma Rakewella, na jeho uchvátenie a opojenie bohatstvom a pôžitkárskym životom. 50–51