spracovaní pomáhala vyniknúť hereckej a hudobnej zložke. V prvom
obraze nám inscenátori len náznakovo priblížili situovanie deja.
Biela plachta so vzormi ružových jarných kvetov v pozadí a v strede
umiestnená hojdačka s modelom malebnej vidieckej krajinky boli pre
diváka výtvarne dostačujúcimi znakmi pre vlastné dotvorenie predstavy
o prostredí.
Obr. 3 Úvodný obraz idilické
vidieckeho prostredia
s nádychom infantilnosti
je s ďalším výtvarným
spracovaním vo výraznom
kontraste, foto Martin
Popelář.
Červené vankúše či svetelné inštalácie v tvare sŕdc inscenátori
používali ako znaky prostredia vykričaných domov. Zlaté krabice
a dekorácie v podobe rôznych sošiek a búst a červený gauč boli zase
scénografickými znakmi predstavujúcimi prostredie Tomovho luxusne
vybaveného príbytku. Význam zlatých krabíc rozložených v priestore
bol však omnoho širší, než len púhe prezentovanie bohatstva postavy.
Pod krabicami sa totiž ukrývali náhrobné kríže, ktoré sa na javisku
postupne odokrývali po Tomovom finančnom a osobnom bankrote,
znamenajúcom fatálny koniec hlavnej postavy. Gradáciu príbehu
podporilo použitie točiacej plošiny, ktorá plnila významotvornú rolu,
keď ponúkla vhľad do vnútorného sveta postavy Toma Rakewella,
na jeho uchvátenie a opojenie bohatstvom a pôžitkárskym životom.
50–51