Ako som rástla a dospievala, môj sen o tancovaní v divadlách sa nerozplynul. Túžila som ísť si za svojím cieľom a študovať na škole mojich snov. Osud ma však zavial na úplne inú školu, ktorá s tancom nesúvisí... Aj keď! V prvom ročníku sme so spolužiakmi vystupovali na Vianočnej akadémii. Predviedli sme choreografiu, na ktorej sme spoločne pracovali. Práve vtedy som zistila, že ma baví nielen tanec, ale aj tvorba choreografie. Keď som bola druháčkou, naša škola oslavovala svoje 70. výročie. Vtedy som sa s obrovskou radosťou ujala stavby tanečnej choreografie. Všetky nácviky boli plné driny aj radostných momentov. Tanec som tak začala vnímať aj z iného pohľadu. Uvedomovala som si dôležitosť choreografie. Objavila som v sebe kreativitu, o ktorej som ani netušila. Približne v tom období som začala chodiť na tréningy k mladším žiakom našej umeleckej školy. Učila som sa viesť hodiny, skúšala som si rolu pedagóga. Zistila som, že moja budúcnosť nemusí byť len úloha tanečníčky na divadelnom pódiu. Každodenná práca s deťmi, práca pedagóga tanca by mohla byť pre mňa tým pravým. A preto, hneď ako ukončím strednú školu, vydám sa za svojím snom. Som pevne rozhodnutá venovať sa štúdiu tanca v plnom nasadení a pracovať na sebe s odhodlaním.
Môj milovaný tanec... Mnohí ho vnímajú ako šport. Hej, je to forma pohybu, ktorá si žiada dobrú fyzickú kondíciu. Podľa mňa však nepatrí k športu. Tanec je reč tela. Dokáže vyjadriť každú jednu emóciu či náladu človeka. Tanec je rozhovor tanečníka a diváka. Tanečník tancuje srdcom, aby dokázal na divákov zapôsobiť a vyvolať v nich neskutočne silné emócie. Tanec ľudí spája, vytvára priateľstvá, ktoré sú neoceniteľné i vďačné.
Choďte za svojím snom. Nevzdávajte sa, ak sa vyskytne prekážka alebo aj dve, alebo aj milión prekážok. Veď to poznáte, že všetko zlé je na niečo dobré. A kto iný je strojcom nášho šťastie, ak nie my?!
9
Autor textu a fotografií: Barbora, III. FL