Viete, čo sa mi zdá úplne divné? Keď sa chcem ísť
prejsť do mesta a musím si pýtať povolenie od
cudzích ľudí - vychovávateľov.
Do života mi vkĺzol nový - časovo ohraničený
harmonogram, na aký som nebol zvyknutý.
Nemôžem večerať, kedy chcem. Iba vtedy, keď je na
to vyhradený čas. Úžasnou výhodou je, že som na
izbe sám. Nie som však odrezaný od sveta, pretože
vo vedľajšej izbe mám spolubývajúcich.
Veľkou oporou sú pre mňa moji rodičia, s ktorými si
môžem pokecať cez telefón a cítiť (aspoň na diaľku)
atmosféru domova. Tým, že väčšinu času som ďaleko od rodičov, postupne sa učím spoliehať najmä na seba. Ďalším pozitívom je to, že sa učím lepšie hospodáriť s peniazmi. To, čo dostanem od rodičov na týždeň, to mi musí vydržať.
Po ceste zo školy si neraz kúpim
niečo pod zub, lebo večere na
internáte mi niekedy nechutia.
Zo zásady nekupujem potraviny,
ktoré by museli byť v chladničke, lebo záhadným spôsobom odtiaľ zmiznú. Po škole si trošku oddýchnem na izbe. O 18:00 pôjdem na večeru, osprchujem sa a do večierky sa plne venujem štúdiu. Otec ma varoval, že väčšina ľudí nie je poriadkumilovná, a to bez ohľadu na pohlavie. Neveril som mu. No rýchlo som si to overil na vlastnej koži. Plné koše, zápach na chodbe, kradnutie toaletného papiera, odtok upchatý vlasmi. Ja som hypochodner, takže mám rád čistotu a poriadok a s týmito vecami sa vysporiadávam ťažko. Občas mám aj návštevu - pár holubov, ktoré robia nálety na môj balkón, dvoria si, alebo stavajú hniezdo.
Autor textu a fotografií: Berci, II. FL
ŽIVOT NA INTERNÁTE
Ahojte, som Berci a bývam v Kráľovskom Chlmci. Keďže nie som ranostaj a nechcem stráviť polovicu života v autobuse cestou do 50 km vzdialenej školy, nemal som inú šancu ako ostať bývať na internáte.
Prvý deň bol pre mňa šok. Život na intráku, to nie sú len veselé zážitky, tak ako si myslia naši rodičia. Pre mňa to bola zmena.
Prvý mesiac bol hrozný. Zrazu som si musel zvyknúť na to, že po príchode zo školy na mňa nebude čakať nachystaný teplý obed. Keď budem chcieť byť sám, nemôžem sa zavrieť do mojej izby. O všetko som sa musel zrazu začať starať sám.
6