DIŠTANČNÉ VZDELÁVANIE VERSUS
ODBORNÁ PRAX
Na internete a sociálnych sieťach koluje veľa príspevkov s názorom, že žiaci sa teraz neučia. No, snažíme sa učiť sa!
Samozrejme, online učenie je pohodlnejšie a má množstvo výhod. Vstávam o hodinu neskôr ako normálne. Počas prestávok môžem vybaviť súkromné záležitosti, pomôcť rodičom v domácnosti a mám tu svoj pokoj. Zároveň je tu veľa vecí, ktoré ma rozptyľujú. Nemôžem povedať, že sme nemali prax celý rok, no mali sme minimum praxe. Máme tak aj obmedzené praktické schopnosti, čo nás určite ovplyvní pri odpovedi na otázku: Čo po maturite? Nevieme, ako na naše schopnosti budú reagovať nemocničné zariadenia. Či budeme dostatočne prakticky kvalifikovaní pre prácu v nemocnici hneď po strednej škole. Naše praktické vyučovanie kvôli súčasnej pandémii prebieha online. Mnohí z nás, ktorí sa na vysokú školu neplánovali prihlásiť, možno zmenia svoj názor… Zrejme si väčšina kladie otázku: Budeme už pripravení pracovať v nemocnici? Máme dištančnú prax. Myslím, že už len to pomenovanie znie komicky. Sedíme pred obrazovkami telefónov či počítačov a rozprávame o výkonoch, ktoré by sme sa mali vykonávať. Online výučba nám nedokáže poskytnúť všetky potrebné znalosti a schopnosti, ktoré by sme sa naučili pri prezenčnom vzdelávaní. Teoretici sme dobrí... To pri našej profesii nestačí. Tiež musím podotknúť, že mi chýba socializácia, kolektív v triede, kamaráti v škole a celý pred-covidový život. Chýbajú aj učitelkine úsmevy, povzbudivé pohľady či opravné ruky pri zle vykonanom úkone ☹. Uvedujem si však závažnosť celej situácie a fakt, že odborná prax sa momentálne realizovať nedá. Snažíme sa preto spolupracovať s učiteľmi najlepšie ako vieme.
Tamara, IV. ZA