13
RNDr. Jana Tokárová
Ja som štastná, že teraz beží celá škola na Teams a to tak denní ako aj večerní študenti, i externí vyučujúci. Je to úžasné! Čo som ešte nerobila? Len nedávno som oslovila všetkých študentov účasťou na podujatí Microsoft Global Learning Connection 2020. To bolo niečo, čo bolo pre mňa nové, byť na tomto stretnutí moderátorom. Môžem povedať, že to bola náročná práca (pripravila som si aj reč, aby som na niečo nezabudla).
Mgr. Jana Žeňuchová
Začala som viac čítať knihy, na ktoré som doteraz nemala čas.
PaedDr. Dávid Štuň
Sám sa teraz snažím, ešte viac ako predtým, venovať pohybu, ale to nie je žiadna novinka. Pravdou však je, aj ja občas ťažko odolávam babkiným pareným buchtám. Nadbytočné kalórie sa potom snažím spáliť napríklad s vysávačom v ruke a spojiť tak príjemné s užitočným. Verím, že nikto z vás na šport úplne nezanevrel, nezleniveli ste a snažíte sa hýbať vždy, keď máte voľnú chvíľu.
Ako si spomínate na dobu pred rokom 1989? Ako vtedy ľudia žili?
Žili sme v napätí, ako to všetko dopadne. Nevedeli sme, či porazíme komunizmus a dosiahneme slobodu a demokraciu.
Čo si pamätáte z doby okolo roku 1984-1989?
Všetko bolo pod dozorom, všetko bolo prísne. Všade musel byť poriadok, nesmelo sa cestovať do zahraničia. Človek si musel dávať pozor, čo hovorí. Ľudia sa báli vysloviť svoj nesúhlas s režimom, pretože mali obavy, že ich niekto udá na polícii.
Presne 16. novembra 1989 sme boli priami účastníci v Prahe, ale ako turisti. A vtedy sme videli, čo sa tam deje. Rozdávali sa letáky, na ktorých bolo napísané Slobodu slova!, Demokraciu, demokraciu!, My chceme slobodu!
A vtedy už začali študenti a mládež organizovať protesty. Konali sa pochody za nespokojnosť proti vtedajšiemu režimu. Vtedy sa všetci ľudia spájali, aby sa niečo zmenilo. Veľká demonštrácia začala 17. novembra 1989 a prebiehala v celom Československu. V uliciach boli davy ľudí, hlavne študentov, ktorí pokojne protestovali. Volalo sa to aj Zamatová revolúcia, pretože bola veľmi ticha a nežná. Neprelievala sa žiadna krv, nikto neútočil a protesty boli veľmi pokojné. No a potom nakoniec vláda odstúpila. Táto revolúcia sa zapísala do dejín, lebo bola nenásilná. Pamätám si, že na pódiu vtedy spieval Karel Kryl.
Mohli ste si v obchode vybrať, na čo ste len mali chuť?
Babka: Ale kdeže! Mandarínky, pomaranče, banány, arašidy, kakao a všetky zahraničné potraviny, ktoré sa u nás nedali vypestovať, neboli bežne na pultoch. Objavovali sa len pred Vianocami. A kvôli týmto potravinám potom zvykli ľudia stáť v dlhých radoch aj niekoľko hodín.
Dedko: Ja si pamätám, ako som chcel kúpiť farbu na Trabant. Musel som čakať v obrovskom rade. Niektorí aj spávali pred obchodom, aby sa dostali na rad ako prví. Jaaj a veľkým problémom bolo zohnať dobrý bôčik. Mäso sa dopĺňalo raz za týždeň a kto ho nestihol kúpiť, mal smolu.
Babka: Aj na toaletný papier sme museli vystáť dlhý rad a čakalo sa naň aj niekoľko hodín. Ľudia sa potom vynašli a všetci členovia rodiny sa postavili do radu, aby mohli dostať viac toaletného papiera.
NEŽNÁ REVOLÚCIA
Každoročne sa tešíme, že máme 17. novembra voľno. Čo vlastne oslavujeme v tento deň? Deň boja za slobodu a demokraciu. Mnohí z nás už ani nevedia, aký bol život v Československu pred rokom 1989. Vyspovedala som svoju babku a dedka, aby nám atmosféru tej doby priblížili.
článok pokračuje na nasledujúcej strane
Mgr. Alena Majerčáková
Napriek tomu, že ma karanténa najprv zaskočila a myslela som, že nevydržím byť tak dlho "uzamknutá", som za toto obdobie vďačná. Zistila som, že v mojom blízkom okolí mám nádhernú prírodu, dokonca som sa začala pravidelne hýbať a dnes si už neviem predstaviť deň bez toho, aby som neobula botasky a nezrelaxovala sa pri pohybe. Vôbec to nie sú špičkové výkony, ale som rada, že som sa prekonala. A ešte som začala viac variť a experimentovať v kuchyni. Zatiaľ nebola žiadna otrava, dokonca som uvarila aj prvý džem.. :).
Anketu pripravila Emília z II. PSB