INTERVIEW S PÁNOM RIADITEĽOM
Ešte v predvianočnom čase sme poprosili nášho pána riaditeľa o rozhovor.
Zatvorená škola znamená, že sme nemali možnosť stretnúť sa ani na našich tradičných vianočných podujatiach – vianočný jarmok či vianočná akadémia. Tak sme netradične vyspovedali pána riaditeľa, aby sme sa dozvedeli o jeho vzťahu k Vianociam.
Milý pán riaditeľ. Pomaly, ale isto nám na dvere klope čarokrásne obdobie, Vianoce. Pre každého sú výnimočné niečím iným, no možno sa stotožníme s týmto citátom:
„Práve láska v srdci, ktorú si počas života v sebe neustále pestujeme, je tou, ktorá dokáže rozprúdiť vianočnú atmosféru.“ ( W.T.ELISS )
Dovoľte mi, aby som sa s Vami podelila o kúsok nefalšovanej vianočnej nálady a položila Vám pár otázok.
Čo sa Vám vybaví v mysli, ak počujete slovo VIANOCE?
Dovoľte mi na úvod pozdraviť všetkých, ktorým sa časopis Névus prihovára, predovšetkým našich žiakov. K Vašej otázke, to čo sa mi vybaví ako prvé , keď počujem slovo VIANOCE, je určite tak ako u väčšiny - rodina, blízki a priatelia.
Spomienky... V našich srdciach driemu neustále, stačí ich zobudiť a
vezmú nás na okružnú jazdu naprieč našou minulosťou. Predstavte si,
že ste ich zobudili. Ako si spomínate na Vianoce vo Vašom detstve?
Som vám vďačný, že ma vediete touto cestou a chcete, aby som sa vrátil
v čase do svojho detstva. Keďže pochádzam zo Spiša, Vianoce boli vždy spojené s krásne zasneženou krajinou. Mal som na ňu výhľad z okna našej detskej izby na druhom poschodí v činžiaku, kde sme bývali traja súrodenci, lebo mám ešte dve sestry. Nesmel chýbať poriadny mráz. Neviem ako u vás dnes, ale u nás vtedy nosil darčeky aj stromček Ježiško. V predvečer sme sa rýchlo navečerali, umyli a išli spať v očakávaní, že ráno nás bude čakať prekvapenie. A musím priznať, že každý rok to prekvapenie aj skutočne prišlo. Asi sme neboli až take zlé deti.
Zvyky na Spiši a Zemlíne sú predsa len odlišné. Tento rok to budú moje 35 Vianoce v Michalovciach. Tradíciou počas Štedrého dňa je striedmo sa stravovať, obedovať pečené zemiaky, aby sme sa mohli do sýtosti najesť na večeru. Pred večerou sa všetci pomodlíme a moja žena nám každému urobí medový krížik na čelo s osobným prianím. Nasledujú oblátky, trubičky, med a veľa cesnaku, aby sme boli zdraví po celý rok. Potom prichádza michalovská kapustnica. Nasleduje už tradičný zemiakový šalát s rybou, rozkrojenie jabĺčka a keď už od plnosti nevládzeme ani dýchať, musíme zjesť zo dve - tri bobaľky s makom. Pod tanier gazdu domu sa dávajú papierové peniaze ,aby počas roka nebola núdza. Po večeri sa presunieme do obývačky, kde nás čakajú pod stromčekom darčeky. Ešte jednou milou tradíciou je sledovanie rozprávky, na ktorú sa po rozbalení darčekov celá rodina veľmi tešíme.
Je to jednoznačne vyššie spomenutá výnimočná kapustnica. Pozostáva z kapustovej juchy s kapustou, sušenými dubákmi, ktoré vlastnoručne nazbieram. Do kapustnice sa zavárajú dopredu nalepené pirohy plnené podusenými dubákmi. Polievka sa zajedá kapustníkom. Je z kysnutého cesta, plnený sladkou na drobno posekanou kapustou o hrúbke maximálne 0,5 cm. Ide vlastne o akýsi posúch, ktorý sa tiež pečie v predstihu a pred konzumáciou sa pokrája na štvorce 10x10cm. Natrú sa maslom, naskladajú na seba a dajú sa zohriať v jánskom skle v mikrovlnke. Prepáčte musím si ísť utrieť bradu , lebo mi už tak tečú slinky, že mám z toho mokrú klávesnicu. Tak, už som späť. Je fantastická. Nič také som pred tým nevidel, nepočul a nejedol ani nehovoriac.
10