Depresia –
najhorší priateľ človeka
Depresia, strach, smútok, plač. Všade navôkol vidím plno tvárí neznámych ľudí prekvitajúcich úsmevom či už úprimným, alebo falošným. Tváre bez známky citu a ľudí ako prázdne schránky bez života. Každý z nás zažil, aké je to byť na dne... Poniektorí to prežívajú stále. Pochyby o svojej existencii, množstvo nezodpovedaných otázok, záblesky tých najhorších udalostí v živote nás privádzajú do bodu, kedy svet okolo nás zamrzne.
Bod života, v ktorom nevládzeme ani len dýchať. Prestaneme si všímať šťastie okolo seba, prestaneme zdieľať radostné momenty s našimi najbližšími, prestaneme sa smiať a prestaneme cítiť. Z radostných ratolestí, milujúcich hry až do neskorého večera, sa stávajú vyčerpané ľudské bytosti bez štipky ľudskosti. Raníme ľudí okolo nás, ale hlavne raníme seba. Raníme sa mnohými spôsobmi, no najviac mentálne, kedy naše vnútorné JA kričí zo všetkých zvyšných síl o pomoc. A najhoršie je, keď nemáte nikoho, kto by vás z tejto situácie dostal von. Keď vaše žobranie o pomoc nie je vypočuté a život jednej výnimočnej bytosti visí na vlásku.
Mnoho ľudí si neuvedomuje závažnosť depresie, ktorou trpí väčšina ľudskej populácie.
Nevšímame si ľudí okolo nás, ich pocity, výrazy, gestá. Nevieme, ba niektorí dokonca nechcú týmto bezradným ľuďom pomôcť a nechajú ich trápiť sa cestou života. Pomôcť ľuďom s týmito problémami je nesmierne dôležité a niekedy aj jedno silné objatie, kompliment alebo dokonca spoločne pozeranie romantických komédii so zmrzlinou pomôže oveľa viac, ako si vieme predstaviť.
Dodávame im nádej - pocit mať niekoho pri sebe, pocit, pre ktorý sú ochotní bojovať ďalej.
Sára, II.M
13