I
Dnes som si pre vás vybrala, našu večne usmiatu chemičku a nebojím sa povedať, že aj mamičku – pani učiteľku RNDr. Janku Hamadejovú. Hoci mňa osobne už pani učitelka neučí, viem, že stačí jeden pohľad na schodisku a môžem jej povedať všetko, čo ma trápi. Čo to už o nej vieme, no iste sa nájde niečo, čo sme o vás, pani učitelka Hamadejová, ani netušili.
Vždy ma nesmierne poteší, keď vás vidím s úsmevom na tvári, vždy vám to pristane. Aký je teda váš recept na dobrú náladu?
Môj recept na dobrú náladu je počúvanie hudby. Rada počúvam modernú hudbu alebo vážnu (najradšej mám Bacha, Beethovena). Len ľudovky mi zatiaľ neprirástli k srdcu. V neposlednom rade je to práve práca s mladými ľuďmi, ktorá ma nabíja energiou a dobrou náladou.
Spomínali ste nám, že ste niekoľko rokov učili v Česku. Čo viedlo vaše kroky práve tam? Cnie sa vám za prácou u našich susedov?
Do Čiech som sa odsťahovala v júli 2009. Bola som tam 8 rokov, učila som na dvoch základných školách a narodila sa mi tam dcéra. Odišla som preto, lebo manžel sa tam zamestnal a chceli sme, aby naša rodina ostala spolu. Najprv sme viac ako rok fungovali na diaľku a videla som, že to nie je veľmi dobré. Náš syn mal vtedy 4 roky a otec mu veľmi chýbal. Vtedy som sťahovanie do zahraničia zvládala veľmi ťažko, chýbala mi rodina, priatelia. S odstupom času sa na to pozerám už inak…
Viem, že som sa rozhodla správne a odchod do Čiech bola super príležitosť spoznať krajinu aj nájsť si nových priateľov. Ako sa hovorí: „Všetko zlé je na niečo dobré.“ Dnes to už neľutujem a niekedy mi to aj chýba. Pre pandémiu odkladáme cestu do Čiech už druhý rok.
Doteraz si pamätám, ako sme sa na cvičeniach z chémie nasmiali. Vždy sme sa k vám na hodinu tešili a vedeli sme, že keď budeme pracovať ako včielky, zostane nám pár minút na rozhovor. Je na vás vidieť, že vás chémia naozaj baví. Mali ste k nej pozitívny vzťah aj vo vašich školských časoch?
Málokto si uvedomuje, že chémia je všade okolo
nás. Vzduch, voda, pôda, naše telo a všetky veci,
ktoré denne používáme – to všetko je chémia.
Vždy som mala rada prírodné vedy, už od mala
som so svojím otcom pozerala prírodopisné
filmy a so zatajeným dychom sledovala,
ako sa zvieratá správajú v prírode,
je to fascinujúce. Škoda, že sa tak
nesprávajú aj všetci ľudia.
Povedzte nám, aké sú vaše spomienky na dištančné hodiny chémie? Ako sa vám vyučovalo? Bolo to pre vás náročné alebo ste sa v tom snažili hľadať výhody?
.Zo začiatku to bolo super. Ako týždne . ubiehali už som bola unavená, od . rána do večera len za počítačom.
Chýbal mi kontakt s kolegyňami,
. so žiakmi a tie mesiace za ............
. počítačom budú chýbať najmä . vám, žiakom. Nie všetko sa ...... . dalo učiť dištančne, hlavne ... . cvičenia z chémie, na............. . ktorých sa robia pokusy. ... . Myslím, že stačilo.
Už by som to nechcela . zažiť, lepšie je to naživo . v škole. Výhodou bolo, . . že som nemusela nikam
. chodiť, ale aj to ma . . . . . časom prestalo baviť.
Všimla som si, že máte jednu
populárnu záľubu. Viem, že rada
fotíte, kocháte sa rannou a
večernou oblohou. Čo vás na
prírode tak uchvacuje?
Milujem fotiť prírodu,
rastliny, živočíchy, oblohu a
hlavne mraky. Tie dokážu
vyčarovať na oblohe
neskutočné úkazy.
Keby bolo viacej času,
každý deň by som
fotila západ slnka,
pretože každý deň by
bol ten západ slnka iný,
proste nádherný.
Interview
.
10
.