Névus 2 Časopis študentov SZŠ Michalovce | Page 17
„Lepšie prísť o minútu neskôr, ako pre
minútu stratiť celý život.“
Začiatkom mája sme my, žiaci III.ZB, navštívili Národný ústav tuberkulózy,
pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. Oboznámili sme sa
s jednotlivými zariadeniami a špecifikáciami práce v tomto zariadení. Ústav vykonáva
diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku, konzervatívnu a chirurgickú liečbu tuberkulózy
a respiračných ochorení, vrátane nádorov pľúc, ochorení v oblasti gynekológie, urológie
a mimopľúcnej formy tuberkulózy, ambulantnú liečbu v odbore chirurgia, gynekológia,
bronchológia, urológia a funkčné vyšetrenie pľúc. Sprevádzal nás pedagogický dozor : p.
PhDr. Eleonóra Doležalová a Mgr. Martina Stanková.
Všetko sa to začalo daždivou nedeľou. Do penziónu Partizán, v ktorom sme strávili
naše najlepšie tri dni, sme dorazili o 20. hod. Počas cesty sme sa zastavili v jaskyni Zlá
diera. Ďalší deň sme mali naplánovanú exkurziu vo Vyšných Hágoch. Po liečebni nás
sprevádzala námestníčka pre ošetrovateľstvo PhDr. Jana Švecová, MBA. Videli sme
rôzne druhy vyšetrovacích metód, inhalácie, masáže a cvičenia. Vyskúšali sme si dýchacie
cvičenia, ktoré spočívali v tom, že z jednej fľaše treba prefúknuť vodu do druhej. Neskôr sme
mali možnosť vidieť centrálnu sterilizáciu a ďalšie oddelenia.
Po exkurzii sme išli na túru, ktorá bola náročná, ale cieľ bol krásny. Prvý cieľ sme si
vybrali Hrebienok a po ňom sa to začalo – išli sme na Rainerovu chatu. Osobne som mal
pocit, že „vypľujem“ aj päty, ale oplatilo sa ísť. Pri Rainerovej chate sme si oddýchli
a načerpali nové sily. Navštívila nás aj líška, ktorá bola stredobodom pozornosti. Potom sme
sa vybrali k vodopádom. Ten výhľad bol nádherný! Museli sme sa však ponáhľať do
penziónu, lebo sme chceli fandiť našim v hokeji. Posledný deň sme si spríjemnili túrou na
Štrbské a Popradské pleso.
Cestu domov sme si v
autobuse krátili cestu
spevom. Ďakujeme
nášmu šoférovi, ktorý nás
šťastne doviezol domov.
A nakoniec aj našim
profesorkám PhDr.
Eleonóre Doležalovej,
Mgr. Martine Stankovej,
Mgr. Ľubici
Terebeššyovej, bez
ktorých by sme tam
neboli a sme radi, že
nám náš pobyt v Tatrách
spríjemnili, ako sa len
dalo. Takže
ďakujemeeeee.
Diana, Tóno,
III.ZB
17