STRANA 13
NÉVUS
Kto terapiu alebo poradenstvo využíva?
Najčastejšie prichádzajú žiaci, ktorí prechádzajú náročným životným obdobím alebo tí, ktorí sa ocitli v
situácii, s ktorou si nevedia dať rady. Častokrát majú žiaci potrebu vyznať sa sami v sebe alebo chcú po-
silniť vlastné kompetencie a psychologické zručnosti v rôznych oblastiach. Tým, ktorý trpia psychickými
poruchami, môže psychológ poskytnúť informácie súvisiace s ich prežívaním a správaním, ktoré im po-
môžu porozumieť tomu, čo sa s nimi deje a otvoriť cestu k terapeutickému procesu. Psychologické služ-
by môžu využiť aj rodičia a učitelia. Žiak často sám navrhne súčinnosť triedneho učiteľa alebo rodiča pri
riešení vzniknutej situácie, vďaka čomu ju môžeme spoločne posúvať vpred.
Môže sa žiak cítiť pri riešení svojich problémov bezpečne?
Klient má v terapii priestor pre seba a pre svoje emócie. Môže tu v bezpečnom prostredí prežiť a ventilo-
vať akékoľvek súčasné či minulé pocity. Nemusí sa pritom báť, že mu psychológ povie, aby neplakal, ne-
bol nahnevaný alebo že sa jeho pocitov a životného príbehu zľakne. Psychológ je v rámci terapeutického
procesu viazaný mlčanlivosťou. Využitie psychologických služieb sa zakladá na báze dobrovoľnosti,
klient sám rozhodne, či chce prísť a ako často sa chce stretávať. Túto službu môže využiť kedykoľvek
počas štúdia na našej škole, môže vyhľadať psychológa po ukončení štúdia alebo túto pomoc nikdy nevy-
hľadá. Na inom princípe sú založené kombinované stretnutia, kde škola dáva spätnú väzbu na správanie
sa žiaka. Tieto stretnutia vyplývajú z pravidiel školy, ktoré majú jasnú štruktúru. Je spoločnou snahou
všetkých zúčastnených vypočuť si váš popis situácie, vysvetliť postoj školy v zmysle dodržiavania škol-
ského poriadku a preventívne pôsobiť, aby sa podobné situácie neopakovali.
Ako poradenský a terapeutický proces vlastne funguje?
Vďaka procesu terapie sa klient prestáva vyhýbať svojim problémom, prestáva sa ich báť a učí sa im če-
liť. Niekedy, ak problém pretrváva dlhšiu dobu, človek môže mať pocit, že je v ňom „utopený“ a je pre-
svedčený, že už vyskúšal všetko. Pri terapeutických rozhovoroch má klient možnosť pozrieť sa na svoj
problém „zhora“, porozumieť a lepšie sa vyznať vo svojich pocitoch a reakciách. Spoznáva vlastné vzor-
ce správania, ktoré nielen v tomto probléme, ale aj vo svojom živote využíva. V prípade, ak nie sú efektív-
ne, ich môže pozmeniť alebo nahradiť vzorcami, ktoré do jeho života prinesú viac úspechov, pokoja
a radosti. Postupne sa teda učí zvládať svoje problémy a taktiež získava pocit kompetentnosti – teda to-
ho, že problémy, ktoré sa vyskytnú v jeho živote, dokáže zvládnuť.
Necítite sa psychicky vyčerpaná po tom, ako denno-denne usilovne načúvate problémom iných?
Snažím sa vo svojej práci dodržiavať pravidlá psychologickej psychohygieny, ktoré pôsobia preventívne
proti vyčerpaniu. Niekedy sa cítim unavená, ale zároveň mám z vykonanej práce dobrý pocit. Každý má
svoje zdroje, kde vie načerpať energiu, tie aj mne po ťažkom dni pomáhajú „doplniť baterky“ na ďalší deň.
Častokrát na prednáškach odporúčam zbystriť pozornosť, pozastaviť sa, ak z vykonanej práce alebo rie-
šenia situácie nemáte dobrý pocit. Vtedy sa snažím rozanalyzovať si aktivity dňa a spraviť záver, čo sa
osvedčilo a čo naopak neosvedčilo. Psychológovia v rámci svojho profesijného rastu absolvujú superví-
zie, kde sa práve takouto problematikou zaoberajú a ošetria si to pomocou svojho supervízora.
Potrebuje psychológ psychológa alebo nejaký iný druh psychohygieny?
To je dobrá otázka J. Ak narážate na to, či by som v prípade potreby sama využila pomoc kolegu, tak áno.
Nikto nevie, čo ho v živote postretne. Myslím si, že by som šla cestou, aby som sa cítila lepšie a znova za-
žívala pocit radosti. Z vlastných aj pracovných skúseností viem, že nie je dobré dať problémom väčšiu
moc, aká im reálne patrí. To od nás problém nechce, práve naopak, má inú úlohu, a to posunúť nás ďalej,
k vyššej kvalite...
Miloš M. (III.FL)