Zemplínske pero 2015
Kristína Glogovská – Dom (2. miesto v literárnej súťaži
Zemplínske pero)
Nick sa pokúsil otvoriť veľké okno v kuchyni.
„Je zaseknuté, neotvorím ho.“
„Skús to ešte raz, teraz sa ti to už podarí,“ povzbudzovala ho Sam.
„Verím ti.“
„Určíte ním nepohnem,“ povedal počas skúmania, „z druhej strany je
kladka.“
„Tak ho rozbime, aj tak tu už dlho nikto nežije,“ rozhodne skríkla Sam.
„Čo je tam v rohu?“ Len čo to dopovedal, namieril tam baterkou.
„Vyzerá to ako kamera.“ Čudovala sa Sam.
„Možno bezpečnostný systém.“ Povedal rovnako netušiac.
„Veď tu nikto nežije.“
„Možno nás niekto sleduje a chce nás zabiť!“ Strašil Nick. Sam sa
začala vyľakane obzerať a mrviť.
„Myslíš, že nás aj počuje alebo iba vidí? Mali by sme to povedať
ostatným.“
„Dobrý nápad, aj tak tadiaľ cesta von nevedie.“ Vyšli naspäť na
chodbu, ale nevideli tam Kiru, ktorá sa mala pokúsiť otvoriť dvere. Na
zemi ležala iba jej baterka s batohom.
„Tadiaľ sa von nedostaneme.“
„Možno, ale niekde v tej skrini by mohol byť kľúčik od predných dverí.“
Začali sme teda prehľadávať každú skrinku.
„Poď sem, toto musíš vidieť,“ kričala na mňa Amanda a pritom niečo
preberala v rukách. S veľkou zvedavosťou som sa pobrala k nej a
nahla som sa jej cez rameno.
„Staré fotky!“
„Áno, ale pozri, kto je na nich.“ Ukázala na chlapa z fotografie. Bol
vysoký, svetlej pleti. Mal krátke vlasy a dlhé fúzy.
„Nie je to ten, čo ho odsúdili za vraždu celej svojej rodiny?“ Len prikývla
hlavou. „Vraj ho mali pred týždňom prepustiť.“ Amanda odložila fotky a
vrátila sa k prehľadávaniu. Nejaký čas sme na seba hľadali bez
jediného slova...
11