Aj tento rok sa v súťaži vlastnej literárnej tvorby Zemplínske pero podarilo
našim žiačkam uspieť na popredných miestach. Vychutnajte si ich víťazné
diela.
Kristína Dragulová: PamäŤ noci (3. miesto – poézia)
Slnečný svit sa vkráda dnu,
osvetľuje našu pokožku,
príbehy všetkého, čo sme spravili,
pod rúškom noci náhle sa stratili.
V roji triliónov hviezd,
hľadáme jednu z tých našich ciest,
tancovali sme na strechách áut,
teraz sa k sebe túlime a skúšame sa hriať,
chcem ťa mať len po svojom boku,
púšťame si lodičky po rieke toku,
budeme si pamätať dnešnú noc,
po zvyšok svojich životov.
Si príčinou, že neviem rady si
so svojou tesknotou?
Myšlienky moje zostávajú,
moje slová ma opúšťajú.
Ľubomíra Vargová: NenávisŤou k láske (3. miesto – próza)
„...a nezabudnite si prečítať stranu 36 – 39. Vo štvrtok si napíšeme písomku o
Európe medzi kolaboráciou a odbojom. Učte sa.“
Už vidím, ako sa budem v stredu učiť dejepis. Akoby som toho nemala dosť.
Európa medzi kolaboráciou a odbojom ma vôbec nezaujíma. Aj tak som si
čosi zapamätala z dnešnej hodiny. Nie je toho síce veľa, ale základné veci
viem. To stačí. Lenže Ivanušeková na hodine hovorí jedno a na písomke chce
druhé. Typická učiteľka. Myslí si, že keď ona vie všetko, tak to musíme vedieť
aj my.
„Čo znamená kolaborácia v latinčine?“ opýtala sa ma Stela, ktorá sa práve
zobudila z mikrospánku.
„Spolupráca,“ povedala som, „a pojem kolaborácia sa začal používať vo
Francúzsku a malo to ešte niečo spoločné s Hitlerom, ale už si presne
nepamätám, že čo.“
„Sa čudujem, že si pamätáš aj toto.“
„ Q