Čo sme zažili
návštev, večere, telefonovania. Klinika sa
nachádza v areáli Fakultnej nemocnice
Motol a má k dispozícii záhradu. Tú
využívajú nielen rodičia pri návštevách, ale
aj zdravotnícki pracovníci na terapiu.
Najobľúbenejšou a jednou z najúspešnejších
terapií je Canisterapia. Je to liečba pomocou
cvičených psov, s ktorými deti ležia, alebo
cvičia, či sa hrajú. Ďalšou z obľúbených
terapií je muzikoterapia a ergoterapia, na
ktorú majú deti vyhradené dielne. V rámci
svojho voľného času majú deti k dispozícii
herňu
s rôznymi
hrami,
knihami,
televízorom alebo telocvičňu.
Po
ďalšom
náučnom
a zaujímavom dni, nás čakal ďalší večer
v Prahe. Tentokrát sme sa vybrali na plavbu
loďou po Vltave spojenú s diskotékou.
Predposledný večer sme si užili do sýtosti.
Unavení po náročnom dni sme sa vrátili na
ubytovňu. Posledný deň v Prahe sme strávili
v centre mesta, konkrétnejšie zamierili sme
na Karlov most. Tu sme dofotili posledné
zábery filmu, obdivovali sme výhľad na
Vltavu a Pražský hrad.
Niektorí z nás sa nechali zvečniť maliarovi
na moste, iní si vychutnávali pizzu
a obchody a ďalším stačilo, že konečne
sedia. V každom prípade, si každý odniesol
z Prahy pekné spomienky. Za to, že sme túto
náučnú odbornú exkurziu mohli zrealizovať,
ešte raz patrí vďaka, vedeniu Fakultnej
nemocnice Motol v Českej republike,
8
vedeniu Strednej zdravotníckej školy
v Michalovciach, a v neposlednom rade
Mgr. Eleonóre Doležalovej, ktorá spolu
s PhDr. Katarínou Hospodárovou túto
odbornú exkurziu iniciovali a na vysokej
odbornej úrovni pripravili. ĎAKUJEME!
Jana Mrázová
Výlet u našich poľských susedov
Konečne!- To slovo sa ozývalo
v mysliach mnohých, keď sme sa dozvedeli,
že sa bude konať exkurzia v Poľsku a pôjde
sa do Oswienčinu! Výlety takéhoto
charakteru sa na našej škole tak často
nekonali, no som rada, že sme tento krát
prelomili
akúsi
neviditeľnú
bariéru
a spoločne sme sa vybrali do ani nie tak
vzdialeného
Poľska.
Termín
bol
naplánovaný úžasne, pretože sme do kopy
týždeň nemali školu! Bolo to tesne pred
sviatkom všetkých svätých, keď sa pred
školou zjavili tak dlho očakávané autobusy
(niektorí z nás tam boli už hodinu a pol pred
odchodom, no čo už keď nám busy
nechodia!!!) no ale aj napriek tomu sa nám
podarilo úspešne opustiť Michalovce.
Cesta tam bola, aspoň pre mňa, super! Veď
kde môže byť lepšie, ako na šafárni, na
ktorej sme si vydobili svoje miesto(. No
zistila som, že maľovať sa v autobuse je
veľmi nepraktické, ale dá sa to a že moji
spolužiaci „milujú“ keď spievam. Musím im
zanôtiť častejšie).
Po príchode na hranice každý
vyskákal z autobusu a kochal sa krásnym
výhľadom (na colníkov(však dievčatá) na
tatry, polovica utekala hľadať wc a ostatný
šli zmeniť ešte nejaké peniaze (keby
nezvýšilo na chľast - ale nie, to len tak
žartujem!!!) No a keď kolesá nášho
dopravného prostriedku, konečne „hladkali“
poľské cesty, nevedeli sme sa dočkať, kedy
už budeme na mieste!