29
„... jednu malú citrónovú...“
Možno na zamyslenie, možno na počudovanie, na to, aby sme si viac uvedomili, koľko ľudí okolo seba takmer nepoznáme, koľko cudzích problémov je nám neznámych … a snáď trošku aj na výstrahu, vám ponúkam článok, ktorý je skutočným príbehom istej našej spolužiačky.
Lucia. Normálne bábätko- zdravé, šťastné a krásne. Onedlho však začali problémy. Všetko sa vystupňovalo, keď mala štyri a pol roka, bola sústavne unavená, spavá a smädná. Vzali ju k lekárovi, urobili zopár testov. Takmer všetko bolo v poriadku. Takmer... Mimo normy bola glykémia. Pred rokmi trocha menej známa a rozšírená diagnóza- cukrovka alebo diabetes mellitus- šokovala Luciiných rodičov i ostatných bríbuzných. Pátrajúc po príčine nemuseli zájsť ďaleko v rodinnom rodokmeni. Aj jej babka z otcovej strany ju mala, zhodou okolností, od štyroch rokov. V jej prípade teda zrejme zohrala krutú úlohu aj vrodená predispozícia.
Čo však toto ochorenie znamenalo pre maličkú Luciu? Mesiac hospitalizácie v košickej nemocnici, kde bola súčasne zaškolená jej mamka. Ráno, pred obedom, pred večerou a na noc- to sú časy, kedy bolo treba Lucke pichať inzulín. Ťažko povedať, ako si na toto zvykala jej mama, ktorá dosiaľ nemala s niečím podobným skúsenosti. Vraj sa jej zo začiatku „ trocha triasli ruky“, tvrdí Lucia. Okrem aplikácie inzulínu si Lucia musela osvojiť diétu, správnu životosprávu a obrniť sa obrovským množstvom schopností odolávať pokušeniam.
Možno je lepšie, že si ani nepamätá obdobie, keď si na cukrovku privykala. Dnes je to pre ňu akoby samozrejmé. Jasné, problémy boli, sú a budú. Na základke spolužiaci sotva dokázali pochopiť, prečo k nej každý deň pred obedom chodí mama, čo spolu robia a prečo chodieva prvá na obed. Aj oni si však zvykli. Neskôr im Lucia
Interview
povedala o svojej chorobe viac. „ Nestretla som sa u nich s negatívnymi postojmi. Mysleli si, že to mám z veľkého množstva sladkostí,“ konštatuje s úsmevom. Nesťažuje sa ani na prístup a prácu sestier a lekárov, s ktorými si na svoj vek užila až priveľa. Mala v tomto hádam šťastie.
Sladkosti ju lákali vždy, najmä v škole a na výletoch. Zmrzlina bola doslova vytúžená. Napokon jej lekárka dovolila „ jednu malú citrónovú“. To bolo radosti! „ Postupne sa z malej stala veľká, z jednej dve a citrónová sa zmenila na kakao či vanilku,“ dodáva s úsmevom.
Svoju chorobu už pozná. Vie, že keď sa cíti plná a ťažká, má hyperglykémiu. Naopak, pri hypoglykémii má kruhy pred očami, trasie sa, niekedy dokonca vidí myšky. Podľa toho sa vie zariadiť. Denne si meria glykémiu glukometrom, niekedy však už vopred pozná výsledok. Cukrovka, samozrejme, prináša riziko mnohých komplikácií, medzi ktoré patrí aj retinopatia, vážne poškodenie očí, ktoré nedávno zistili aj Lucii. Zatiaľ to však berie športovo. Technika, chvalabohu, napreduje aj v oblasti zdravotníctva a na počudovanie, aj u nás, na Slovensku. Nedávno jej bola ponúknutá inzulínová pumpa, ktorá podstatne zmenila život s chorobou. Cez maličký otvor jej do brucha zaviedli hadičku pripojenú na čosi, čo je na nerozoznanie od mobilu. Zase si pobudla v nemocnici a musela sa naučiť svoju pumpu obsluhovať.