13
1.B
„ Už je to tu !“ Žiadne obedňajšie
vstávanie, večerné túlanie sa po meste,
sladké ničnerobenie a užívanie si slobody,
oddych a relax!
Každý mi dá asi za pravdu, že sa tieto veci
spájajú len s prázdninami. Ale predsa: je
nedeľa, 3. septembra 2006, deň, ktorý nie
je ako tie ostatné pred ním.
„Prečo je to tak?“ Lebo v mysli každého
žiaka prebieha len jedna myšlienka-
začínajúce sa školské povinnosti. Áno,
školské, lebo sme sa ani nenazdali a dva
mesiace letných prázdnin ubehli ako voda.
Poniektorí sa už nemohli dočkať, kedy už
prázdniny skončia a uvidia zasa svojich
spolužiakov a porozprávajú im, čo zažili,
pochvália sa, kde boli na dovolenke.
No a čo my, prváci?!
Ak môžem povedať sama za seba, deň pred
začiatkom školského roka bol určite dňom
najstresujúcejším. Nikto z nás nevedel (
dokonca ani ja! ), čo ho čaká v novej škole.
Aká bude trieda? Kolektív? Škola? Starší
žiaci? Učitelia...? Aké to tu bude- na
strednej
zdravotníckej
škole
v Michalovciach?
No a prišiel, pre niekoho očakávaný, pre
niekoho ani nie, deň D - pondelok.
Pred školou, na chodbách, v triedach sa
začali zhromažďovať študenti, ku ktorým
sa rátame aj my- „ malí prváci“. Prváka
rozoznáte od ostatných veľmi ľahko ( verte
mi, viem o čom hovorím). Nesmelý
pohľad, bojazlivosť a mnohé ďalšie pocity
sa dali vyčítať z našich tvárí. Prvým šokom
pre nás bolo zistenie, koľko je tu veľa
schodov.
Viac schodov vedie už hádam iba do neba.
Čas plynie, ani sme sa nenazdali a už
máme za sebou prvý mesiac. Pocity,
dojmy, zážitky sú rôzne. Každý to prežíva
po svojom. Niektorí pozitívne, iní
negatívne, ale väčšina zmiešané. Učitelia
sú tu, dá sa povedať, až príliš dobrí (to by
sme na strednú školu ani nepovedali), hoci
sa už poniektorým podarilo chytiť nejakú
Info
tú pätorku. Je výhodou byť v 1.B. Neviete
prečo? Predsa bufet!!!
Len čo zazvoní, celá škola sa valí jedným
smerom, aby uspokojila svoje biologické
potreby – hlad a smäd. My sme hneď
vedľa, takže sa nám ujdú vždy iba tie
najlepšie kusy. Ale zas nie veľkou
radosťou je, že sa takmer po každej hodine
musíme sťahovať z triedy do triedy.
Zaberá to veľa času, ktorý by sme mohli
využiť užitočnejšie, ako je opísať úlohy...
Sekunda strieda sekundu a ručička na
hodinách sa stále posúva dopredu. Čaká
nás imatrikulácia, čiže „uchaľak“, ktorým
sa definitívne zapíšeme na listinu
študentov tejto školy. Nie pre každého je
radostná udalosť ( pre druhákov určite
škodo -„ radostná“, pretože to pripravujú ).
Ale o rok sa karta obráti. Veď o rok sme
predsa druháci už my a všetko to budú iba
spomienky.
1.A
Pozdravujem všetkých čitateľov tohoto
časopisu, volám sa Jana a som z 1.A.
Pokúsim sa priblížiť vám naše pocity,
pocity prvákov z našej školy.
Určite mi dáte za pravdu, ak poviem, že
sme sa na jednej strane tešili, na druhej aj
báli, aká bude stredná škola. Boli sme plní
očakávania, ako bude vyzerať nová etapa
nášho života. Začiatky sú za nami. Všetci
sme to prežili a nám ostáva už len strčiť
hlavy do kníh a učiť sa, učiť sa, učiť sa…(
tuším to už raz niekto povedal)
V triede je nás 24 a keďže nie sme ešte
dlho spolu, stále niekto niečím prekvapí.
Naša triedna pani profesorka je super!
Vždy nám pomôže, poradí a sme radi, že ju
máme. Škola aj