Chceme život
bez úplatkov
a korupcie?
(Súťaž)
Alexandra Snováková, 1.AG
Korupcia – pojem
všeobecne známy.
Taktiež všeobecne,
dokonca aj právne
chápaný ako niečo zlé
a nezákonné. Avšak aj
napriek tomu korupcia funguje a myslím
si, že sa jej darí celkom dobre.
Lyžiarsky
výcvik
škôlkarov
Hedwiga Tkáčová
Tretí januárový týždeň absolvovali naši
škôlkari lyžiarsky
výcvik v Jasenskej
doline.
16 NOVINKY POD NOSOM
V istej situácii môže byť podplácanie brané ako rýchlejší
a jednoduchší spôsob ako sa
dostať k tomu, čo potrebujeme. Vtedy to nadobúda skoro až pozitívny zmysel. Veď
prečo si neuľahčiť život, keď
je príležitosť? Je to však aj
správne? Je správne klamať
štát, obchádzať pravidlá,
ktoré platia (by mali platiť)
pre všetkých rovnako a správať sa neférovo voči ostatným okolo nás? Podľa mňa
to rozhodne správne nie je.
S peniazmi prichádza moc
– korupcia tieto slová potvrdzuje. Človek, ktorý má
prostriedky a nemá problém
(resp. má problém) s vlastným svedomím bez okolkov
podplatí lekára, učiteľa či policajta a dosiahne tak svoje či
už je to OK, alebo nie.
Človek so správne stanovenou mierou svedomia a odlíšenia, čo je správne a čo nie,
by sa však mal zamyslieť nad
svojím činom. Nad tým, či je
vhodné podplatiť napríklad
učiteľa a zaistiť tak dieťaťu lepšiu známku, zatiaľ čo
ostatní „priemerní“ študenti si musia známku zaslúžiť.
Aký to bude mať dopad na
prístup žiaka? A ďalší uhol
pohľadu na vec by mal byť zo
strany učiteľa. Či je vhodné
túto možnosť privyrobenia,
prilepšenia vôbec zvažovať,
nieto úplatok ešte aj prijať.
V takýchto situáciách však
človek priamo ubližuje iba
sám sebe,aj keď o tom vlastne nevie. Proces rozpadu
charakteru je pomalý, avšak
po čase jasne viditeľný. Človek prestáva rozlišovať me-
dzi dobrým a zlým. Vyberá
si iba to, čo je pre neho prospešné bez ohľadu na ostatných.
Ešte horšie však je, keď je korupcia praktizovaná na štátnej úrovni. Keď ľudia, ktorí
by mali krajinu podporovať,
ju sami okrádajú a rozkrádajú. Vtedy to nie je len o
vlastnom svedomí a osobných a charakterových problémoch. Ide o životy ľudí,
ktorí o tom nemusia mať ani
poňatia a vôbec si to nezaslúžia. Vtedy ide aj o budúcnosť v trochu širšom ako
osobnom meradle. O budúcnosť a prostriedky štátu, v
ktorom žijeme.
Hm, keď sa tak nad tým zamyslím bez kresťanského a
akokoľvek empatického vnímania, čo je na tom vlastne
zlé? Keď už človek stratí charakter, je mu srdečne jedno,
či ubližuje ľuďom okolo seba,
alebo nie. Žije si iba sám pre
seba, pre svoje blaho a je mu
dobre, pretože už nevníma
svoje zlé skutky a pochybenia. Z jeho pohľadu je všetko
v poriadku a nič ho netrápi.
Takým ľuďom je niekedy
možno najlepšie. Netrápia sa
nad pocitmi ostatých a nad
tým, aký môže mať ich správanie dopad. Idú si za svojím.
Ak je cieľom života iba si ho
užiť sám pre seba, takíto ľudia na to idú zrejme správne.
Keď to však vezmem ak už
nie z kresťanského, tak minimálne zo spoločensky akceptovateľného pohľadu, nie
je na tom správne absolútne
nič. Človek by mal mať zlý
pocit z klamstva a podvád-
zania, ak sú jeho hodnoty
správne nadstavené a ak je
v jeho záujme vychádzať s
ostatnými a mať s nimi dobré vzťahy. Človek je tvor spoločenský a potrebuje lásku a
pochopenie druhých. Avšak
tým, že ich bude okrádať a
klamať si ani jedno nezíska.
Nakoniec to naozaj ostáva
len na človeku a na jeho hodnotách. Môžeme si vybrať,
či chceme byť spravodliví a
mať čisté svedomie ako pred
sebou, tak pred ostatnými a
samozrejme aj pred Bohom
alebo je nám toto všetko
ľahostajné a sami sebe sme
stredom svojho vlastného
vesmíru, v ktorom sme koniec koncov SAMI. n
Keďže mnohé z detí stáli
na lyžiach po prvýkrát, lyžiarsky výcvik sme odštartovali zoznamovaním sa s
prostredím, inštruktormi
a lyžiarskym výstrojom.
Ôsmi inštruktori si našich
najmenších rozdelili do skupín na základe ich lyžiarskych schopností. O tom, že
týždenná škola intenzívneho lyžovania priniesla svoje
ovocie svedčí aj nasledujúce
reakcie dvoch rodičov: „Dnes
krásny zážitok, prvá lyžovačka s našou päťročnou dcérou,
ktorá je čerstvo po prvom
lyžiarskom kurze. Touto
cestou ďakujem aj skvelým
pani učiteľkám a skvelým
inštruktorom!!!“ „To čo za
zázraky ste to s nimi na tom
lyžiarskom porobili? Včera
sme boli lyžovať v Jasenskej
a ja za tým chlapcom vôbec
nestíham! A to vlani sa ešte
ledva udržal na lyžiach! Takže posolstvo z lyžiarskeho je
jasné: Zázraky sa dejú! n
Choď
web
VELKÁ NOC 2014 17