SPRAVODAJCA MESTA GIRALTOVCE
Z KRONIKY NÁŠHO MESTA
V minulom čísle sme písali o začiatkoch
stavby rímsko-katolíckeho kostola. Čo
nasledovalo ďalej, sa dozviete na týchto
stránkach.
„Ako náhle sa začalo so stavbou, ihneď
pristúpila ďalšia starosť – zadovážiť
potrebné peniaze. V kaplnke bola vyhlá-
sená dobrovoľná zbierka veriacich,
na ktorú do konca r. 1939 prispeli sumou
6 600 korún, boli to dary zväčša
od najchudobnejších veriacich. Povo-
lená bola i zbierka na celom Slovensku
n a z b i e r a c i e k n i ž k y, k t o r é b o l i
odovzdané prihláseným zberateľom.
Veriaci roľníci sa zasa zaviazali navoziť
zdarma potrebný štrk a piesok ku stav-
be, čo by znamenalo tiež nemalý obnos
v rozpočte.
Prvé dni septembra 1939 pripravili
nemilé prekvapenie. Nemecko vypove-
dalo vojnu Poľsku. Za nemeckého ťaže-
nia proti Poľsku sa na stavbe prestalo
pracovať, lebo cez Giraltovce prechá-
dzalo veľké množstvo nem. vojska všet-
kých zložiek a zbraní. Od kostola bolo
odvlečené nie koľko kusov stavebného
dreva nemeckým vojskom na spevnenie
mosta cez Topľu, ktoré však neskôr bolo
zaplatené.
Poľsko bolo za 18 dní vojensky premno-
žené. Keď sa pomery trocha ukľudnili,
v stavbe kostola sa začalo pokračovať,
aby v tomto roku boli ešte vytiahnuté
múry a udretý betónový štukatér. Toto
sa aj previedlo. Kostol sa staval
z kameňa a tehál (zo starej budovy) a
z betónu, k čomu bolo upotrebené veľké
množstvo štrku, ktorý navozili veriaci
z Tople.
Nastávajúci rok 1940 bol veľmi rušný
na vojnové udalosti. My sme tu síce žili
ako na posvätnom ostrove pokoja,
jednako vojnový stav kruto zasahoval aj
do nášho života a to národnohospodár-
skeho ale aj mravne-náboženského.
Drahota stúpala, psychóza ľudu bola
nepokojná. Na náš kraj zaľahla taká
krutá zima akú málo pamätajú aj
najstarší ľudia. Toto božie dopustenie
tiež prispelo k rozladeniu ľudí nemalou
mierou.
Ani vojna, ani iné prekážky nemohli nás
odradiť, aby sme pokračovali v stavbe.
Len čo počasie trocha povolilo, už sa
prikročilo k stavbe, aby kostol čím prv
mohol slúžiť svojmu cieľu. I finančné
ťažkosti sa hravo prekonávali, lebo keď
bola núdza najväčšia, pomoc božia a
šľachetných ľudí sa ihneď prejavila. A
dielo rástlo. Bolo treba však mať silné
nervy, aby človek toto všetko prekonal.
Vedeli by o tom rozprávať prebdené
noci, cez ktoré bolo treba rozmýšľať,
kalkulovať, v modlitbách sa povzbudzo-
vať.
Keď veriaci videli, že v budovaní kostola
sa pokračuje, čomu nemohli zabrániť
ani kuvičie hlasy neprajníkov, začalo sa
pomýšľať na to, aby sa vykonala
posviacka základného kameňa, na ktorý
3