Naše zlostnícke želania Naše zlostnícke želania - 2.A(5) | Page 10

Chcem aby sa stratila škola.
Išiel som zo školy domov a cestou som zašiel na ihrisko. Išiel som na šmýkalku a zrazu som
zbadal takého malého čudného chlapíka. Opýtal som sa ho: Ty si kto? On odpovedal: Ja som
Černokňažník. A čo robíš? Plním zlostnícke želania. A ako sa voláš? Nevolám sa nijako.
Jednoducho som černokňažník. Aké je to zlostnícke želanie? Jednoducho také, aké si sám
vymyslíš. Môžem ti to želanie povedať zajtra ráno keď pôjdem do školy? Samozrejme,
odpovedal černokňažník. Tak sa tu zajtra ráno stretneme. Rýchlo som utekal domov urobiť si
úlohy. Potom som si ľahol do postele a rozmýšľal som nad tým želaním. Nakoniec som
zaspal.
Ráno som sa prebudil, obliekol, naraňajkoval a utekal som na ihrisko. On ma tam už čakal.
Tak som mu teda prezradil to želanie: CHCEM, ABY SA STRATILA ŠKOLA. Zrazu
Černokňažník, vytiahol zázračnú paličku, zamával ňou a vyslovil zaklínadlo… Škola zmizla,
zrazu bola fuč. Černokňažník sa ma opýtal, čo sme vlastne v tej škole robili, keď som ju dal
zmiznúť? Odvetil som mu: Písali sme písomky, prepisujeme texty a rátame príklady, cvičíme,
kreslíme. Zadivil sa a povedal: Čo ťa v tej škole vlastne nudí? Čítanie a prepisovanie textov,
povedal som. Zahľadel som sa na miesto, kde predtým stala škola a keď som sa otočil,
Černokňažník tam už nebol. O chvíľu prišli moji kamaráti. Lukášovi som povedal: Choď pre
loptu, zahráme si futbal a ihrisko bude na mieste, kde predtým bola škola. Lukáš zašiel domou
po loptu a keď sa vrátil, zahrali sme si futbal. Potom ma to omrzelo. Išiel som za
černokňažníkom...
Spoznali ste túto rozprávku?
Túto rozprávku som urobil podobnú preto, lebo nemám žiadne zlostnícke želanie 
Martin Lepót, 2.A