Nasa_Patka_2014-2 | Page 23

Triedny buldozér

Tomáš, náš bývalý predseda triedy, sa jedného dňa naháňal pomedzi lavice 8.B. Keď míňal zákrutu, vrazil do nášho “umelecky vyrobeného stolíka“ (stolík sa skladal z plechu a z pozostatkov malej hnedej lavice). Pod Tomášom lavica len zapraskala a plech odletel na kilometre ďaleko. Lavica prišla o strechu nad hlavou, teda o plech. V poslednej lavici, pri našej rozpadnutej skrini, sedí náš Jožko. Len chvíľka nepozornosti a Jožko sa ocitol na zemi aj s Tomášom. Celá trieda vybuchla

do smiechu ako natlakovaná bomba. Našťastie, bola prestávka, inak by náš výbuch bolo počuť až v bratislavskej Inchebe.

Halušky na čele

Konečne sme dopísali trapasy a išli na dlho očakávaný obed. Mali sme bryndzové halušky. Spravidla sme stáli v rade, dlhom ako čínsky múr.

Naši kuchári, vždy v dobrej nálade, nám vyčarili úškrny od ucha k uchu, a tak sme im ich opätovali.

Zasadli sme za stôl, ktorý bol od halušiek, a pustili sme sa do jedla. Mňa tie dve halušky deprimovali, tak som ich necielene odfrnkla. Ako tak čakám, kam dopadnú, zrazu sa len Dominika mykla a na to sa začala smiať.

Halušky jej vrazili rovno do stredu čela. Obe sme dostali náhly záchvat smiechu, až sme plakali a zabávali celú jedáleň. Celý učiteľský zbor na čele s pánom riaditeľom sa na nás zabávali, dokonca aj kuchári. Tí začali vyvolávať kuchárky zozadu kuchyne, aby sa prišli zasmiať :). Nedojedli sme, z obeda sme vyšli z rozmazanou špirálou a cestou sa s nami zasmiali i niektorí učitelia. Len jedna pani učiteľka naše vtípky nepochopila a vypočuli sme si zásady školského poriadku. My sme sa však smiali ďalej. Myslím, že obidve sme mali večer poriadnu svalovicu na bruchu a super zážitok, podotýkam, zo školy.

Maťo, to je osôbka

Bola jedna z našich krátkych prestávok. Prebiehala celkom pokojne, čo sa tak často v našej triede nestáva. Maťko, náš triedny génius, si šiel po výkres. Nepatrný zlomok sekundy a Maťko bol privalený dvierkami našej skrine. Jožka a Marcela to skoro prizabilo :D...Maťko nechápal, čo sa deje, chudáčik náš, zavalený dvierkami, len vykúkal spoza skrinky. Všetci sme vybuchli do smiechu, ako vždy v našej triede pri nejakom trapase, len Maťko stále nechápal a nechápal...pochopil, až keď prišiel školník, aby skrinku opravil...

23