Píše: Mgr. Dušan Žovák
Spoznávanie
20.9. 2024( piatok) Posledný deň v Edinburghu
Aj sa už tešíme domov, ale odísť z tohto miesta vyvoláva zmiešané pocity. Počuť rozprávať Škótov sa nedá nemilovať. Zo všetkých predavačov, pokladníkov a zamestnancov atrakcií si pamätám možno jedného, ktorý sa neusmieval. Zdvorilosť Britov je naozaj niečo, z čoho by sme si mohli zobrať príklad. Oni by sa zase na oplátku mohli od nás naučiť variť. Aspoň niečo, trošku, málo... fakt to nevedia. Chcem veriť tomu, že tieto deti prídu do školskej jedálne a budú v siedmom nebi. Akože naozaj. Ktosi sa sťažoval, že sme v Škótsku a stále svieti slnko, žiadny dážď. Tak dnes. Prvýkrát, iba doobeda. Niečo medzi mrholením a pršiacou hmlou. Mesto má hneď inú atmosféru. A dnes nás toho veru dosť čaká. Zo školy si dávame prvú prechádzku ku Národnej galérii. V niektorých sa prebúdza múza a zanechávajú tu svoje diela. Pokračujeme na Calton Hill. Ak ste v Edinburghu, toto miesto nemôžete vynechať. Na obdiv je tam viacero vecí, rovnako aj pôvod tohto miesta je zaujímavý. Večer máme posledný vstup. Camera Obscura. Múzeum ilúzií. Interaktívna prehliadka nás fakt baví. Skúšame, hráme sa, smejeme sa. Najrôznejšie ilúzie.
Keď vychádzame von z múzea, tma už padla na mesto. S hmlou, ktorá akoby prší, sa mesto oblieklo do tajuplnej atmošky. Krásna rozlúčka. Posledný pohľad na Edinburgh Castle, Royal Mile vedúcu z hradu dolu k Holyrood Palace.... dovidenia Edinburgh. Zbohom Škótsko. Ráno o šiestej vystupujeme v Londýne.
Posledný deň trávime prehliadkou Londýna. A potom nás čaká dlhá cesta domov. Škótsko je nádherné. Môžeš odísť zo Škótska, ale Škótsko už neodíde z teba- videl som niekde napísané. Niečo na tom bude. Deti si odnášajú zážitky a skúsenosti, ktoré sa dajú nadobudnúť iba tak, že ich osobné zažijú.
14