Vyšli z obchodu a išli sa prejsť medzi stromy . Ako sa tak prechádzali , Punťo zbadal veveričku , s veľkým huňatým chvostom . Peter ho neudržal na vôdzke ( tak sa ťahal za vevericou ) a chcel-nechcel , pustil ho . A Punťo samozrejme , šup , šup za ňou . Klaudia a Peter sa prekrikovali :,, Punťo ! Punťo , vráť sa !“ ,, K nohe !“ ,, Zlý pes !“ Ale Punťova túžba dolapiť malú ryšavú nezbednicu bola väčšia . Postupne zanikli aj žalostné výkriky detí . Punťo bežal ako o život . Musel ju dolapiť , v mene svojej rodiny . A v tom zakopol o väčšiu skalu a ... BUM !!! Zletel na zem a upadol do bezvedomia !
Keď sa konečne prebral , bol už večer . Pokúsil sa vstať . Zvládol to , ale pravá noha ho trochu pobolievala . Keď sa na ňu pozrel lepšie , zistil , že ju má zranenú a krváca mu . A najviac ho na tom hnevalo , že nechytil tú ryšavú potvoru ! No čo iné mu , chudákovi , zostávalo , než sa pomaly pobrať domov . A tak sa vliekol , a vliekol ... Vtom sa mu podlomila noha a spadol do jamy plnej blata . Keď sa mu neľahko podarilo vyliezť z jamy , zistil , že ho labka bolí omnoho menej . Mohol na nej bez problémov tancovať . ( Počkať , odkedy psy tancujú ?)
Medzitým sa deti vrátili domov bez milovaného psíka . Všetci z rodiny začali obchádzať susedov a pýtali sa , či nevideli miešanca , 8 mesiacov starého . Deti zašli späť do parku a pýtali sa po psíkovi . Večer to už vzdali a vrátili sa domov . Smutne si posadali za stôl a rozmýšľali čo ďalej .
Punťo sa už štveral na Považský Inovec . Keď bol už pri dverách a nevládal už ani krok , začal z posledných síl štekať .
,, Nepočujete niečo ?“ zarmútene sa spýtala Eva . ,, Aj mne sa niečo zdá , nie je to brechot psa ?“ pritakal Peter . ,, Idem sa pozrieť ,“ s nádejou v hlase povedala Klaudia a šla otvoriť . O chvíľu sa vrátila celá rozžiarená : ,, Hádajte , hádajte , kto sa vrátil ?“ A spoza nej vykukla malá vystrašená hlavička . Radosti nebolo konca . ,, Punťo ! Punťo ! On sa vrátil ,“ vykrikoval Peter .
Tak , vidíte , nakoniec všetko dobre dopadlo .
17